Našla som u Stevea Maraboliho:

Univerzum ti neprinesie to, o čo prosíš v svojich myšlienkach… Dá ti to, o čo žiadaš svojím konaním.

Keď sa raz pýtali Einsteina, ako vznikajú veci v Univerze, povedal: “Nič sa nedeje, kým sa niečo nepohne.”

Kým sedíme na zadku a snívame si o tom i hentom, máme okolo seba presne len to miesto, kam sme sa s tým zadkom usadili. Nemá zmysel čakať na “zázrak” alebo “princa na bielom koni”. To nás zbavuje úplne kontroly nad našou realitou. Kým nekonáme, nezapríčiňujeme zmenu toku energie – a tak nám energia bude prinášať len to, čo nám prinášala doteraz.

Je zvláštne, ako niekedy aj zdanlivo kontraproduktívny krok dokáže viesť k tomu, že sa naša situácia začne meniť! Poznáte to – v zlosti kopnete do kamienka, ten sa spustí nadol svahom a strhne so sebou lavínu a odrazu nič okolo vás nie je také ako predtým!

Presne takto sa nabaľuje aj energia v našom živote – na niečo, čo sa hýbe. A presne tak uniká energia z nášho života – tým, že sa prestaneme hýbať.