Ako ľudia sme poháňaní snahou o kontrolu. Kontrolovaním a predvídaním situácií a pripravovaním sa na problémy si zabezpečujeme prežitie v svete, ktorý je silnejší, rýchlejší a smrtiacejší ako my. Lenže táto snaha o kontrolu vedie k tomu, že sa vyberáme zo zvyšku a cítime sa ako “samostatná jednotka” – oddelene. A len čo sa oddelíme, začína to byť “my proti zvyšku sveta”. Prestávame vnímať energie a strácame schopnosť využívať ich v prospech toho, čo chceme dosiahnuť.

Ono je to tak aj lepšie, pretože ak by sme dosahovali z toho nášho “oddeleného” rozpoloženia, bolo by to večne “niekto proti niekomu”. Takto si môžeme trúfať len na menšie ciele, kým tie skutočne zaujímavé ležia často za hranicou nášho dosahu.

Lenže ten energetický “zvyšok z nás” sa nás nevzdáva a trpezlivo čaká, až ho začneme vnímať. A práve teraz nastáva obdobie, kedy sa nám začne zosilnene prejavovať a ak mu to umožníme, prepožičia nám svoju silu. Doteraz sme sa snažili dosiahnuť svoje z našej pozície, zvýšenou snahou a úsilím. Teraz nastáva čas vykročiť z nášho obvyklého rámca a stať sa z maliara maľovaným a dovoliť Univerzu, nech vedie štetec. Nepotrebujeme bojovať, nepotrebujeme sa úporne namáhať. Potrebujeme len nechať sa viesť a otvoriť sa všetkým možnostiam. Orientujme sa pritom tým, čo nám dáva vnútornú spokojnosť.

Už sme sa snažili dostatočne. Teraz nastáva chvíľa, kedy Univerzum s nami začína tancovať svoj energetický tieňový tanec a povedie naše kroky tam, kde sa to bude cítiť dobre. 🙂