Hnev je plný Ducha

Našla som u Jeffa Fostera niečo, s čím silno rezonujem:

Hnev nie je nesprávny, zlý, nezdravý alebo “nespirituálny” – bez ohľadu na to, čo vravia guruovia či učitelia!

Presne táto predstava nás totiž vedie k tomu, aby sme hnev potláčali a popierali, aby sme si udržali predstavu seba ako “príjemných” či “dobrých” či “pokojných” či “hlboko spirituálnych” ľudí.

Naše vnútorné dieťa vie: všetky tieto predstavy sú lživé.
Vovnútri sme divokí – odjakživa sme takí boli.
Potlačené podráždenie sa rýchlo premení  na rozmrzenosť.
Rozmrzenosť sa premení na frustráciu.
Frustrácia sa premení na hnev.
Potlačený hnev, čo odmietame prežiť, sa veľmi rýchlo zvrhne na zúrivosť a vrie v nás a hľadá si obeť.

Zadržiavaná divokosť nás oberá o našu živosť.

Zúrivosť zráňa a vedie nás útočiť na iných.
To zúrivosť exploduje, obviňuje, znevažuje, ubližuje a spôsobuje nám v našom vlastnom tele nemoci.

Vedomý, prežívaný hnev nie je nijako násilný.
Hnev, ktorý cítime, neodmietame a dýchame doňho a vyvažujeme ho svojou milujúcou pozornosťou, je bezpečný.
Je to neporozumená energia v tele, ktorá túži byť láskavo objatá.
Je to mocné volanie po sebasúcitení a spomalení.
Je to časť v nás, ktorá sa cíti nevnímaná, nemilovaná, nevypočutá.
Časť z nás, ktorá volá po pozornosti, pochopení, bezpečnosti, prítomnosti.
Ktorá chce, aby sme sa o ňu postarali.
Mladá, krehká. nevinná, vydesená časť Psyché, ktorá sa objavila, aby sme ju integrovali, aby sa alchymicky spojila s Erosom.

Hnev je veľký ochranca.
Odvážny rev leva, odstrašujúci iné dravce, ochraňujúci vlastné mláďatá.
Je to hlas, čo hovorí “Záleží na mne! Mám strach!”

Takže poďme prekonať tú predstavu, že hnev je niečo “neduchovné”.
Hnev je plný ducha, plný múdroasti, plný života!
Čím viac ho cítime, tým menej nás ovláda.
Čím viac ho láskavo hojíme, tým menej nás zráňa.
Čím viac sa mu klaniame, tým menej nás desí.

Priamo to hovorí k môjmu podráždeniu 😉 nad tým, ako v new-age ezoterike sústavne niečo na sebe “vylepšujeme” a “popierame”, pretože to je “neduchovné” (napr. “ego”). Ak to na sebe neprijímame, neprestane to existovať, len my to vysunieme do skladiska “neželaných vecí” – do nášho “tieňa” – a zabudneme, že to máme. Popierame, že to máme. Sme hlboko a úprimne presvedčení, že u nás sa nič také nenachádza… Tým vytesnením sa však vzdávame kontroly nad tým a potom nám to z toho skladiska kvalitne napľuje do každej polievočky, na ktorú si robíme chuť!

Nedávno som sa takto dostala do “sporu” s jednou dámou-ezoteričkou.  Pri nejakom jej srdiečkovom spirituálne-poetickom výleve som kedysi pravdepodobne mala iný názor a povedala som to. Neviem; nepamätám si. Pre mňa okamih. Pre ňu zjavne nie, pretože po mesiacoch hlásania lásky a osvietenia a prdenia dúhy (sorry za výraz, nepoznám slušnú verziu a rada sa nechám poučiť 😉 ) na iných sa potkla o nejaký môj komentár, určený niekomu inému – a tam sa do mňa pustila… To značí, že kedysi pocítila hnev, vytesnila ho, aby nebola sama pred sebou “nespirituálna”, vláčila ho so sebou celé mesiace v sebe a potom v komentári ku môjmu komentáru sa už ani len nepokúsila o spirituálny tón, ale priamo zaútočila.

To je spôsob, akým nám náš “sklad kostlivcov” pľuje do polievky. 🙂 Sebasabotáž. Chcem byť spirituálne vnímaná a potom bez zjavného dôvodu ukážkovo vypením, aby bolo všetkým jasné, že nie až tak.

Potrebujeme prestať svoje neželané prejavy brať ako škvrnu na našej arielovočistej spiritualite a začať ich konečne brať ako hlášku, že sa nás práve niekde vnútri niečo dotklo. Čo za príbeh sme si práve začali rozprávať? A je skutočne platný, alebo je to len nejaký minulý zážitok, ktorý sme zovšeobecnili na všetky ostatné situácie? Kde vznikol? Je ešte stále platný – alebo ho dokážeme nahradiť nejakým vhodnejším presvedčením, kde sa nebudeme cítiť osobne dehonestovaní tým, že niekto iný si bez nášho zvolenia len tak dýcha?

Totiž ako Jeff Foster hovorí, aj ten hnev (alebo hocijaký iný neželaný poryv) je len energia – a ako taká môže byť použitá vo vhodnej situácii (kedy nám pomôže uhrať si našu potrebu) alebo v situácii nevhodnej (kde nás odsabotuje). Energia nie je “dobrá” alebo “zlá” – energia je len nasadená vhodným alebo nevhodným spôsobom.

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s