V rámci boja s negatívnymi emóciami sa odporúča pripustiť ich, pocítiť ich a potom ich uvoľniť. To je bežný postup.

Ale minule v jednej z fejsbúkových skupín jedna kočka pomenovala čosi, s čím sa sama niekedy stretávam – neschopnosť nechať negatívnu emóciu “odtiecť”. Doslova napísala, že sa snaží pocítiť negatívnu emóciu, nezaujať k nej stanovisko a s vďakou ju poslať preč – ale v najbližšom okamihu sa negatívna emócia (v jej prípade panika) vracia! Pokiaľ si spomínam, bola sama nejako traumatizovaná (myslím, že bola zapletená do nejakého ostreľovania verejnosti) a tak sa jej nedarí presunúť pozornosť na niečo iné alebo ignorovať tú paniku alebo pocit prerušiť niečím iným, ale tiež na druhej strane nechce panike dodávať silu tým, že jej bude vzdorovať alebo že odmietne ju pocítiť (čo je moja obvyklá reakcia na neželané pocity 😉 ).

Takže vznikla otázka, že čo v takomto prípade, ako to urobiť “správne”.

Boli tam dve odpovede, ktoré som si odložila. Mosidi hovorí, že nevie, či existuje nejaký “správny” spôsob, ale že pre ňu najlepšie funguje vybudiť v sebe zvedavosť na daný pocit a snažiť sa ho porozumieť v kontexte:

“Označujeme emócie ako zlé alebo dobré, ale čo ak sú len spôsob, ako vytiahnuť na svetlo niečo, čo potrebujeme vyhojiť? Väčšina týchto emócií korení v nejakej minulej traume alebo udalosti. Čo potrebuješ v danom okamihu? Je to láska? Je to utešenie? Objatie? Ak sa poberieš na prechádzku, budeš počúvať hudbu, dáš si sprchu alebo si myšlienky zapíšeš do denníka, toto všetko obvykle pomáha. Čo tebe navodzuje dobrý pocit? Buď k sebe láskavá a odpovede ti prídu obvykle vtedy, keď na ne budeš nachystaná.”

Iná kočka, Jodi, upozornila, že ale je dôležité precítiť tie emócie vtedy, keď sa objavujú:

“Ak sa emócie alebo presvedčenia vracajú, treba urobiť nejakú vnútornú prácu na sebe, aby si sa dopracovala ku koreňu emócie alebo presvedčenia, ktoré sa stále vracia. Tomu stálemu vracaniu sa predchádzame tým, že vyhojíme spomienku spojenú s pôvodným problémom, ktorý ich vyvolal.

A je tu aj možnosť, že tvoj nervový systém je rozhodený. Ak sa tvoje telo sa nachádzalo v boji o prežitie príliš dlho, môže spôsobiť veci ako depresia, obavy, autoimunitné poruchy a ďalšie. Dať si do poriadku nervový systém je práve také dôležité ako vnútorná práca na sebe.

Ak problém budeš ignorovať alebo sa pokúsiš presunúť pozornosť inam, iba tým tie emócie zadržíš v sebe a zametieš ich pod koberec.”

Ja mávam niekedy problém odhaliť korene nejakej nevhodnej emócie, čo ma trápi. Vtedy si začnem opakovať jedno: keď vznikala, správala som sa najlepšie, ako som dokázala. Zrejme som nemala potrebnú energiu na to, aby som obišla bez emocionálnej újmy… To si potrebujem odpostiť. Potrebujem si odpustiť, že som len človek a že ma to ešte stále trápi. A len čo si to odpustím, prestáva byť vec pre mňa bolestivá. Možno sa ešte párkrát nepríjemná emócia vynorí, ale už ma nebude zaujímať a tak ju nebudem svojou pozornosťou udržiavať nažive. 🙂