Včera som dostala mailom od Sage Lavineovej čosi, čo vo mne nakoplo nábeh porozumenia:

Šťastie je mať vždy niečo, na čo sa môžeš tešiť.

Váu! Ja už som mala s Gabrielom diskusie, že či som šťastná. Ja som mu tvrdila, že hej, on mi to vyvracal. Vravel, že som spokojná, ale nie šťastná – že oboje si nemožno zamieňať. On to vysvetľoval – ako aj inak – cez pocit: šťastie ako pocit vytrženia, spokojnosť ako “pohoda”.

Nejako som chápala a nejako ani nie, pretože pre môj lineárny časopriestorový mozoček pocity nebývajú najspoľahlivejšia orientačná pomôcka. Ale ako teraz prišla hláška od Sage, rozozvučali sa všetky zvonce:

Keď máte pocit, že ste už všetko dosiahli, že je to fajn a nič sa nedeje, akosi otupievate. Pocit šťastia sa vytráca – práve preto, že sa už niet o čo snažiť a niet na čo tešiť.

A keď sa pokúsite zhmotňovať z tejto vibrácie, tak okolo seba zhmotňujete viac toho “no tak dobre” a na veľké šťastie to akosi nestačí.

Čiže si začínam klásť otázku: na čo sa ešte môžem tešiť?

Na čo sa vy môžete najbližšie tešiť?