Korene nevraživosti

“Všetci ste veľmi vyľakaní a kto je vyľakaný, správa sa nepriateľsky takmer reflexívne, akoby v obrane. Podozrieva všetko a každého.” — Rex Stout: Liga vydesených

Keď v živote zaujímame najčastejšie nepriateľské stanovisko (v tom aj postoj Obete), je to vlastne len prejav toho, že niečoho na sebe sa bojíme.

Čoho sa však môžeme báť? Najčastejšie to je, že by okolie zistilo, že sme menej než tá výkladná skriňa, čo pred sebou tlačíme – a že by nás opustilo. Bojíme sa toho, že nebudeme patriť k ostatným. A tým, ako nevraživo a podozrievavo na všetko reagujeme, tak sa ostatným čoraz viac vzďaľujeme – až prestaneme k nim patriť.

🙂 Samonastolené obmedzenie. Tá voodoo bábka i tie špendlíky sú naše vlastné.

Tento proces som zjavne doviedla k dokonalosti. 😉

Potešia ma vaše postrehy.

5 thoughts on “Korene nevraživosti

  1. Mňa skôr znepokojuje predstava, že ” budem patriť k ostatným “. Špendlíky mám otočené naopak, ako dikobraz, aby sa ku mne radšej nepribližovali …čoho sa bojím? …keď nad tým tak premýšľam … nenazvala by som to strachom, ale bariérou, ktorú musia zdolať tí, ktorí chcú narušiť moje kruhy. Moja výkladná skriňa mi slúži na komunikáciu s okolím, ale moja skutočná hodnota leží až za špendlíkmi. Kto to ustojí, nájde vo mne jedinečného súputníka. 😍

    Liked by 1 person

      • Lebo v podstate primárne nik nehľadá to najlepšie vo mne, ale iba sa snaží cezo mňa nájsť to najlepšie v/pre seba …. tak aby sme obaja nestrácali čas, používam tento špendlíkový štít, ktorý veľmi rýchlo odhalí /odradí falošný záujem.

        Páči sa mi

      • Je to strach z toho, že by ťa využili alebo zneužili? Prečo vstupuješ do hry s tým, že by záujem mohol byť falošný? Lebo vieš, čo hovorí zhmotňovanie – hľadaj ho tam a uvidíš ho. Nie je v tom nejaké samonastolené obmedzenie, predpoklad, že o teba “primárne” nik nestojí, že si tebou len napĺňa nejaký vlastný záujem? Ak áno, potom vzniká okamžite druhá otázka – kde si ty sama nedovoľuješ napĺňať svoj vlastný záujem, teda kde sama seba staviaš až na druhé miesto? A prečo?

        Liked by 1 person

  2. Prečo to nazývať strachom? Mám jednoducho obmedzenia, ktoré mi nespôsobujú príkoria a obmedzenia s ktorými vedome pracujem vlastným tempom, aby som naplnila svoj záujem/ zámer. Seba staviam na druhé miesto v prípadoch keď pomáham/dávam/ slúžim a na prvé miesto keď prijímam/beriem/ konám. Udržať rovnováhu je náročné, ale pracujem na tom neustále 🙂. Ak by si mnou niekto nenapĺňal vlastný záujem (vedome, či nevedome)pravdepodobne by o mňa ani nezavadil, tak ako ja prejdem okolo množstva ľudí, ktorých si ani nevšimnem. Falošný záujem môže byť úmyselný aj neúmyselný, deje sa, keď si človek nevie inak poradiť pri zhmotňovaní svojej túžby/ snu/ zámeru.

    Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s