Obdobia sa striedajú. Niekedy sa od nás vyžaduje, aby sme sa orientovali, potom sa treba snažiť, aby Univerzum videlo, že nám to stojí za to, ale potom sa niekedy zas veci zastavia a treba dôverovať, že Univerzum pochopilo a za scénou poťahuje špagátiky v náš prospech, hoci to práve teraz tak necítime.

Ak sme sa dostali do takéhoto “zavrznutého” obdobia, často strácame dôveru a trpezlivosť. Nie sme však odsúdení na bezcieľne čakanie – keď sa veci v našom živote nehýbu vpred, môžeme ich začať rozhýbavať v životoch iných ľudí! Môžeme iným pomôcť dostať sa bližšie k tomu, čo by sme sami chceli. Má to viacero dopadov – jednak máme pocit úspechu, aj keď sa práve v našom živote nič nedeje, potom konáme, čím sa netrpezlivosť znižuje, a ak sa nám podarí pomôcť iným, dostávame pocit vlastnej cennosti a potvrdzujeme si, že vieme dosahovať. Je to “konanie nekonaním” – tým, že v našom svete zdanlivo nekonáme, napredujeme náš záujem, aj keď sa veci nehýbu. A potom… povedzme si pravdu: ak len desatina tých, ktorým sme pomohli pohnúť sa vpred, sa neskôr odhodlá držať nám chrbát, keď pôjde do tuhého, získavame prieraznú silu, akú by sme sami nikdy nemali!

A to je aj zmysel najbližšieho obdobia – vybudovať si prieraznú silu. Tým, že náš záujem spojíme so záujmami iných ľudí. Tým, že ostatným pomôžeme pohnúť sa ďalej – pretože budú pre nás predstavovať most, po ktorom sa budeme môcť pohnúť ďalej my, až sa veci znova rozbehnú!

Ku každému, s kým budete mať v najbližšej dobe do činenia, sa správajte s rovnosťou a rešpektom, ochotou a optimizmom. Vyhliadajte v ľuďoch to najlepšie. Možno to tam odrazu objavíte – a možno tým dokonca posilníte to najlepšie vo vás!