Dnes prinášam jednu z tém, čo odozneli v našom Masterminde. Je venovaná tomu, že často beháme po svete s nevedomky uzatvorenými “dohodami s Diablom”, keď v rámci niečoho, čo pre našu dušu nie je až také úžasné, obetujeme niečo iné, čo by pre ňu úžasné bolo – a potom beháme po svete a cítime sa dvakrát zle v svojej koži:raz preto, že nejdeme na to, čo by nás napĺňalo, a druhýkrát preto, že svoje skutočné vnútorné hodnoty sme podradili niečomu inému s prichodíme si odrazu ako “druhá voľba” (tejto téme sme sa venovali dostatočne v knihe Elvíra: Smrť bosorky).
Tu je téma dohody s Diablom vysvetlená:
A otázka pre vás: Máte aj vy niekde pouzatvárané svoje vlastné “dohody s Diablom”? Čo vám dávajú a o čo vás, naopak, oberajú? Ako sa cítite s nimi – a ako by ste sa cítili bez nich?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Ale prečo som uzavrela dohodu s diablom ? ?
Páči sa miPáči sa mi
To je ako vážna otázka? Väčšinou preto, že si od nej niečo sľubujem. 1. Nechcem byť stará dievka, nad ktorou sa budú všetci uškŕňať, tak si vezmem prvého ťuťmáka, čo mi skríži cestu, aj keď sa mi už len pri pomyslení naňho otvára nožík vo vrecku. Alebo 2. nechcem byť považovaná za “chudobnejšiu”, tak veselo prečerpávam limit na kreditke a beriem pôžičku jednu za druhou, len aby som mohla predvádzať “prachatý” životný štýl. Alebo 3. nechcem vyzerať ako debil a tak zrýpem každého rozumného človeka v mojom okolí pod čiernu zem – len aby si neprichodil, že na mňa má… (Áno, aj posudzovačnosť je dohoda s Diablom.) Alebo 4. chodím do roboty, kde ma všetko a všetci štvú a cítim sa tam pod kritiku, až mám z toho diagnózu, len preto, aby som mala na zaplatenie účtov a pokrytie všetkých potrieb. A tak mením svoju slobodu a vnútornú pohodu za vonkajšie zdanie (prípad 1), svoju prirodzenú potrebu za pocit spolupatričnosti (prípad 2) alebo svoju autenticitu a slobodu žiť si bez externých pravidiel za úzkoprsý svet, kde vždy je jeden slabší a “na vine” (prípad 3), alebo vnútornú pohodu za bezpečnosť a zastavenie rozvoja (prípad 4).
Najčastejšia dohoda s Diablom sa deje v zmysle bezpečnosti – snažím sa robiť tak, aby som sa neohrozila, alebo sa snažím zapadnúť, pretože v stáde sa neohrozujem. Vyhýbam sa sklamaniam a bolesti tým, že si na nič netrúfam. Je za tým vždy strach z vlastnej zraniteľnosti a pocit nevyhovovania/nedostačovania situácii. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Myslím, že až teraz som pochopila skutočnú otázku 😳 … Existujú dva druhy prianí. Priania našej duše (najčastejšie šťastie, pohoda, spokojnosť, zábava) a priania našej “výkladnej skrine” (alebo ega). No a dohoda s Diablom vzniká, keď priania nášho ega nadradíme nad priania našej duše. 🙂 Takto by to malo byť zrozumiteľné. A prečo to robíme? To je môj horný komentár. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Uf no ja som tých dohod s diablom urobila asi veľa.
Skoro vo všetkom som sa našla.
A ten druhý komentár si vystihla úplne presne.
Inými slovami: ľudia sna planéty poznajú vačšinou len priania ega, výkladnej skrine.
ĺudi sna planéty
Páči sa miPáči sa mi