Niečo nám vyšlo, ale nie všetko… Je teraz na nás, ako na to zareagujeme. Buď budeme nervózne vyhliadať, či sa ešte niečo nenaplní, alebo začneme spochybňovať svoje schopnosti, alebo – najlepšie – sa spoľahneme, že aj keď oči nevidia a uši nepočujú, na pozadí sa veci dejú a skôr či neskôr sa zhmotnia… Potrebujeme Univerzu prejaviť rovnakú dôveru, akú prejavujeme kanvici s vodou. Keď ju postavíme na sporák, tiež do nej nepcháme každú chvíľku prst, či sa už hreje… Vieme, ako sporáky fungujú, a spoľahneme sa, že ak sme zapálili oheň, sporák urobí, čo taký sporák robieva.
A presne túto dôveru potrebujeme teraz prejaviť Univerzu. Nie tým, že sa ho budeme snažiť nachytať na hruškách, ako sa ešte stále nehýbe v náš prospech, ale tým, že mu ukážeme, že sme láskyhodní… A ako to ukážeme? Tým, že sami sebe začneme prejavovať ten ohľad a tú lásku, akú si od Univerza prajeme.
Pretože len ten, čo v sebe vidí to najlepšie, bude vidieť to najlepšie aj vo všetkých situáciách… a len ten, kto vidí to najlepšie vo všetkých situáciách, ich dokáže aj najlepšie využiť. Prestaňme sa obávať a vybuďme v sebe aspoň trochu tej radosti, akú chceme cítiť.
Niekedy chce zhmotnenie čas. Veci idú svojím vlastným tempom – a my vidíme až výsledky, takže sa neznervózňujme, ale dôverujme a hľadajme si aj v dnešnej situácii veci, ktoré nám pôsobia radosť.
Pridaj komentár