“Na začiatku bolo Slovo. A Slovo bolo u Boha. A Boh bol to Slovo.”
Takto nejako sa začína stať v biblii. Veľa ľudí si vykladá, že tu niekde sa zrodil Boh. Ale toto nie je pravda. Toto, táto prostá veta poukazuje na prvý hmotný skutok. Ak by som to tak mohla nazvať, je to prvý karmický skutok. 🙂 Iba prostý následok. Dobre, ak je toto následok, kde je príčina? Príčinou je myšlienka. A aj myšlienkach ako takých by som sa dnes rada s Vami podelila.
Ako ja chápem myšlienku. ( nie, nie chápem. Ja ju vidím. ) Myšlienka je energia. Nič iné iba prostá energia. A tá, ako vieme sa nachádza vo všetkom. Jednoducho si len tak doslova pláva priestorom. Myšlienky sú rôzne. Povedzme negatívne, pozitívne alebo nijako nabité. Najlepšie sú práve tie nijako nabité. Tie “nejako” nabité si zo zákona rovnorodosti hľadajú prijímateľa.
Celé univerzum, stvorenie boha otca je popretkávané živými organizmami, ktoré pracujú. Energeticky pracujú. Pre lepšie predstavenie tohto mechanizmu použijem príklad Vysielača a Prijímača len tuto v tomto časopriestore na tejto krásnej guličke zvaná Zem. 🙂 A náš mozog je dokonalý prijímač. Musí taký byť, inak by sa nedokázal nikdy spojiť s inými svetmi. Inak by sme už ako ľudstvo neboli na takej “vyspelej” úrovni ako sme, ak by niekedy niekto pri ohníku nedostal spasný nápad, že si vyrobí koleso, alebo kresadlo, alebo edison že si posvieti na nás jasnejšie a dlhšie. atd 🙂
Ale vrátim sa späť k bežnému príkladu.
Ráno vstaneme, vyspaní, krásny, čulí. Pomaly, podľa zvyklostí, návykov ( ktoré je treba zrušiť ) sa šuchceme do kuchyne za čajom, za kávou, za cigaretou, za vodou. atd. Keď uvidíte trebárs manžela, iba mu poviete, prosím, ťa, dnes je nutné aby si šiel zaplatiť ten účet od plynu. Ty to máš po ceste a dnes je posledný deň splatnosti faktúry. Choď tam. Jeho aj takáto obyčajná reakcia, A ty nemôžeš? Vari sa ti niečo stane, keď si spravíš malú prechádzku a jednoducho to zaplatíš ty. Ved predsa vieš, že dnes cestujem na služobku nestíham riešiť aj toto. Najčastejší scenár je ten, že si poviete no jasné, len ty robíš viac, a tieto veci sú zasa len na mne. 🙂 V hlave sa vám spustí kolotoč myšlienok, ktoré vám zrazu pokazia celý deň.
Ako byť v takejto situácii pozorovateľom? Veď sa to predsa nedá. No nasssrrr…l ma tak, že pením ako ako nový prášok persilu, nie toto sa prosto nedá. 🙂
Ale dá. Jednoducho len pripomienkou toho, že toto je jedna z dohôd ktoré je treba zrušiť. V tomto prípade Nič neber osobne. Lenže? Mal Ruiz na mysli len príbehy iných, alebo v prvom rade samých nás? Ja, odkedy myšlienky či už svoje alebo iných jednoducho vidím, vidím to tak, že dôležitejšie ako nebrať si príbeh, výpoveď iného osobne, je nebrať si osobne ten svoj príbeh, tú svoju pravdu samého o sebe. Nebrať si osobne ani len vlastnú myšlienku a neprijať ju za svoju vlastnú. Aj keď je z Vašej hlavy, nie je to Pravda Božia. A už vôbec to nie je pravda ak tvrdíte, že toho či toho neznášate. Ak takéto niečo nastane treba len postáť a spýtať sa. Kto mi túto pravdu ponúka. A prečo si myslím, že moja je?
Napr. Ten vyššie opísaný príbeh. V hlave sa zrazu z ničoho nič zjaví myšlienka Ja toho chlapa tak neznášam! Normálne ho nemôžem ani len cítiť! Lenže. Je toto pravda?!? Alebo je to len tá vaša realita, tá malá realita ktorú ste prijali za svoju. Možno ani len nešlo a Vašu myšlienku. Možno ste ju len prijali za svoju. Budto zo svojho ega, alebo doslova len ste ju prijali ako radio prijímač z éteru.
Ako by sme mohli? No jednoducho. Je nás tu na tejto zemi niekoľko miliárd. Každý z nás na niečo myslí. A tým že myslí vytvára energiu, ktorá si len tak pláva priestorom. ( áno, boh tvorí myšlienkou, a keďže sme na “jeho obraz” tú, presne tú istú možnosť tvorby dal aj nám ) Ako som už písala vyššie, najlepšejšie sú tie, ktoré nemajú žiadny emocionálny náboj. No sú tu aj také ktoré emocionálny náboj majú, napr. aj ten, že už niekde niekto vyslal takúto myšlienku Neznášam Ťa. Nemôžem Ťa ani len cítiť. A tým že to už vyslal od seba preč, myšlienka sa jednoducho zachytí. Ak jej vy dostatočne uveríte, príjmete za svoju, začnete s ňou pracovať ako s vlastnou myšlienkou a tak vytvárať drámy, drámy svojho životného príbehu. Pričom ste vôbec nemuseli mať vlastnú myšlienku, nemusela to byť myšlienka vášho milovaného, ale mohla to byť myšlienka, ktorá si len tak plávala priestorom a hľadala prijímač, kde sa uchytí. ( Ako keď len ladíte rádio, a hľadáte vhodnú, pre vás počúvateľnú stanicu ) A vy tak vlastne, len a len kvôli tomu, že ste prijali pravdu, realitu iného, možno úplne neznámeho vysielateľa za svoju, už aj na základe tejto jedinej myšlienky pretvárate svoj vlastný osud a z ničoho robíte zrazu Všetko. Zas, na druhej strane je v celkku možné, že tá myšlienka aj skutočne je z vášho mozgu, ega. Teda je z Vašej hlavy. Ale? Je to skutočne pravda? Naozaj to takto cítite k tomu mužovi s ktorým žijete?
Preto je dôležité nebrať si osobne príbehy a názory iných, myšlienky iných za svoje, ale ešte dôležitejšie je nebrať príliš vážne ani samých seba. Nie všetko je hneď tak ako sa na prvý kuk javí. A pritom stačí málo. Iba byť v úlohe pozorovateľa. No nie iných, ale len samých seba.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
nie som si ista ci vobec existuju myslienky, ktore nemaju ziadny emocionalny naboj.
jo, a to, ze vidis myslienky inych, to by som brala z rezervou, to moze byt prudky omyl. Castokrat to naopak mozu byt tvoje vlastne, ktore projektujes na inych.
Páči sa miPáči sa mi
a este toto: “Naozaj to takto cítite k tomu mužovi s ktorým žijete?” ….no ano, v tom momente, ked si to tak citila, si to naozaj takto citila. To neznamena, ze v daslom momente to uz naozaj takto citit nebudes. Preco by malo niekedy byt naozaj a inokedy nie naozaj ?
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka,
ako myšlienky bez emocionálneho náboja by som vnímala “je dostatok svetla; vidím” alebo “je mi chladno” alebo “vietor”… čokoľvek, čo si v mysli pomenovávame. Vlastne väčšina myšlienok, ktoré cez deň máme a potom si ich ani nepamätáme, že boli, pretože emocionalita je podstatná pre zapamätanie si. Celkovo by som to delila na dve skupiny: myšlienku o svete a myšlienky o nás vo vzťahu k svetu. To druhé je emocionálne a +/-, to prvé je jednoducho pomenovávanie, aby sme sa vedeli orientovať a poznávať.
Páči sa miPáči sa mi
ano, ale ako deti sa rec ucime na zaklade emocionality (vlastne si to povedala ze je dolezita pre zapamatavanie) to znamena, ze takmer kazde slovo pre nas isty emocionalny naboj ma. Samozrejme, niektore slova jemnucky, nemusime vyslovene pocitit na urovni vedomia, ale v podvedomi, je aj ta emocna stranka zaznamenana. “Vietor” ked sa sustredis, aj toto slovo vies “pocitit” nehovorim jednoducho vramci difirenciacie pozitivny-negativny pre mna mozno zmes radosti, lahkosti, pohybu….blabla bla, ruky mi chcu ist do upazenia, nohy chcu utekat….skoro kazde slovo takto, ked sa sustredis mozes to postrehnut, normalne to postrehnes len na podvedomej urovni.
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka,
jedna vec asi celkom neprešla – ja delím na emócie (=city) a pocity (=fyzické pocity). Takže ak máš fyzický vnem vetra, u mňa to nie je emócia. Ak to ty máš v jednej kategórii, potom tvoju prvotnú výpoveď plne chápem. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
matrioshka
áno, súhlasím s tebou … nie s komentárom ale s tvojím postojom vyjadreným v komentári …
áno, o toto práve ide … o čo?
hľadaj svoju pravdu,
o všetkom vrátane seba pochybuj,
potom ked ju nájdeš, na všetko zabudni a vydaj sa po nej …
alebo? buddha to povedal lepšie …
“Never niečomu len preto, že si to počul. Never niečomu len preto, že to hovoria mnohí a idú o tom chýry. Never niečomu len preto, že to stojí v tvojich náboženských knihách. Never niečomu len preto, že to hovoria tvoji učitelia a iné osoby s autoritou. Never tradíciám len preto, že boli odovzdávané od generácie ku generácii po mnoho generácií. Ak však pozoruješ, analyzuješ a potom zistíš, že to zodpovedá rozumu a napomáha dobru a prospechu každého a všetkých, potom to akceptuj a ži v súlade s tým.” — Budha
pekný zvyšok dníčka prajem … 🙂 … všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Neviem s určitosťou povedať, ako je to s myšlienkami. Kde vznikajú, ktoré sú moje a ktoré nie. Sometime, alebo aj semtam 😉 dosť intenzívne vnímam pri niektorých ľuďoch istý typ myšlienok vynárajúci sa v mojej hlave. Niekedy to beriem, že jasnačka, že to nie je moje, čiže neosobne, ale niekedy mám intenzívny pocit, že ich mám nejako “poriešiť”. Buď ich poláskať, alebo rozobrať, alebo vyvadiť sa s nimi, alebo povedať rázne nie!, alebo…A všimla som si, že podľa toho, ako naložím s tými “ich” myšlienkami, mení sa ich správanie v mojej prítomnosti. Možno moje pozorovania majú nejaký význam, možno je to len výplod mojej, alebo aj niekoho fantázie, ktohovie… :.P 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
andrea
“A všimla som si, že podľa toho, ako naložím s tými “ich” myšlienkami, mení sa ich správanie v mojej prítomnosti. ”
takto to prosto je … správanie iných vieš ovplyvňovať cez seba …
cez pochopenie, samých seba … očisťovaním seba … očistujeme vzťahy s okolím …
Páči sa miPáči sa mi
Hihi…ozýva sa vo mne červená farbička 😀 A hovorím, alebo aj nie 😉 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
lilka, ak su niektore myslienky od Boha (obvykle su prezentovane ako tie, ktore su laskyplne alebo su to vnuknutia, ci channelingy), od koho su potom tie “ostatne”, ked vsetko je Boh ?:) mne toto delenie na skupiny (pozitivne/negativne, od Boha/z ega, z citov/pocitov,…) vzdy zavanalo nepochopenim jednoty. znamena to, ze ak sa nastvem tak, ze nachvilu nevidim od temnoty, ze tieto myslienky nie su od Boha, ale od nejakej inej, separovanej entity ? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
roli 🙂
podľa teba píšem o tom že triedim na božie a nie božie? .. asi je to hlupa otázka, však, ked si to tu takto napísal 🙂
nie, ja o tomto rozhodne nepíšem … ja píšem o tom, že myšlienky tu jednoducho sú, boli a vždy budú …
a teda ak to tak je, načo na základe akejkolvek myšlienky konať? …
ja hovorím o postatí … ak postojím a myšlienka príde akákolvek … láskyplná či totálne vražedná 😛 … ak postojíme a podumáme, neprinúti nás konať …
konať na základe myšlienky, ktorá nemusí byť ani naša … ( naša teda z našej hlavy, ale z hlavy iného človeka, … z inej situácie, z ineho príbehu … nie však nášho … nášho príbehu Lásky srdca napr. .. vysielač a prijímač … to sme každý z nás … )
myšlienka je energia …a tá prosto prúdi či chceme či nie
chápala? či nem chápala … 🙂 čo tým lil chce povedať ..
ked nie tak daj, snád sa nejako dohovoríme … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
chapala, vasa jasnost:) len si mi vnukla inu myslienku, tak som ju sem hodil a odpustte vase blahorodie, ak som vas zmiatol, ci nebodaj uviedol omylu:)
Páči sa miPáči sa mi
vodpušteno 😉 … 🙂
no vidíš, ale tak dobre, že si to tu dal … bo aj toto je potom výrazne k téme …
Vaša Výsosť … 🙂 …
Páči sa miPáči sa mi
je mi potesenim i statnym sviatkom zaroven sluzit Vam, Vasa Pompeznost :))))))))))
Páči sa miPáči sa mi
:-))))))))))))))))))))))))))))))) Cmuuuuuuuuuk … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
nekonat na zaklade myslienky ale na zaklade podumania?co mam rozumiet pod podumanim? to nie je to iste to porozmyslanie, cize myslienky?
Páči sa miPáči sa mi
🙂
chytáme za slovíčka? … dobre tak podme na to teda … 🙂
áno, píšem o podumaní, .. a z tvojho uhla pohľadu je to len dalšia myšlienka, myšlienka na myšlienku atd … je to cyklus …
lenže lilah píše o postátí … nekonaní na základe myšlienky, impulzu, prvého impulzu …
chceš príklad napríklad? …
🙂
Páči sa miPáči sa mi
nie nechytam ta za slovicka, skutocne neviem na zaklade coho teda odporucas konat postatie mozem chapat ako spomalenie, to si este viem predstavit, ze teda odporucas oddialit konanie ( rozhodovanie) ale co odporucas pouzit namiesto myslienky, neviem. Alebo to vlastne znamena ze nekonat na zaklade emocionality ale racionality?to uz fakt hadam, neviem co tym chces povedat.
Páči sa miPáči sa mi
Ja tomu tiež nerozumiem. Je to pre mňa neuchopiteľné.dáš Lilu príklad? Dik
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
s tým podumaním si dostala aj mňa… “Dumať” v mojom slovníku je archaizmus pre “premýšľať”… robíš nejaký rozdiel medzi rozmýšľaním a premýšľaním?
Ja istý rozdiel cítim… ako keby rozmýšľanie viedlo ku konaniu a premýšľanie k nekonaniu… Ale zdôvodniť by som to nevedela 😛 … Myslela si to takto? Keď príde myšlienka, nekonať na jej základe, ale o nej premýšľať (a nekonať)? 🙂
A ešte mi nie je jasné jedno: “Myšlienka, ktorá nemusí byť ani naša”. Neviem, čo si pod tým predstavuješ. Aké myšlienky nie sú naše? Ja som to vždy vnímala tak, že myšlienky sú naše, len popudy k nim možno nie. (Ale keď si vezmem niektoré tie debiliny, čo som vymyslela, tak fakt možno ani neboli moje… 😉 )
Páči sa miPáči sa mi
heli
ako píšem v článku sme vysielačom a prijimačom zároven …
a každý jeden z nás …
takže? si si naozaj istá, že to čo príjmeš za svoju myšlienku je skutočne aj tvoja myšlienka? ..
napr. prípad nejakého osvieteného .. sedel v base …
a po jedle, po obede dostal strašný záchvat hnevu …
práve spôsobom dotazovania, ktorý opisujem vyššie, v komentári pre matrioshku a tenschi .. práve tám postátim, došiel k tomu, že šéfkuchár v base, bol niekolko násobným vrahom, ktorý v čase varenia obeda, sa emocionálne v spomienkach vrátil k svojím vraždám …
myšlienky, ktoré vysielal sa doslova zachytili aj v jedle osvietenca, ktorý však vedel, už vedel, že toto nie je on, že on toto cítiť nedokáže …
nie vždy prijímame to čo sme sami vyprodukovali …
ale? zároven, aj toto je možné … že je to naša myšlienka, .. myšlienka neznášanlivosti atd ..
lenže? naša skutočná podstata taká nie je … a teda? komu táto myšlienka neznášanlivosti v skutočnosti patrí? …
ked iba sme … atd ..
sorry, dopisujem cez úpravu komentáru, nejako som to odklikla skôr ako som chcela … náhoda? 🙂 tie však neexist … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ach tak …
takže spýtam sa …
hovorí ti niečo, systém, spôsob ktorý sa volá … dotazovanie? …
čo to znamená? .. začneš napríklad tým, že sa jednoducho spýtaš Kto Som? … ( viac o tomto píše anitram v článku Kto sme? http://anitram.wordpress.com/2012/05/20/kto-alebo-co-sme/ )
a na tomto princípe, sa ja napr. pýtam aj čo sa myšlienok týka …
čo je to za myšlienka?
kam smeruje?
komu patrí?
v článku slobodná vôla som radila kočke, ktorá sa trápila, myšlienkou trápila …
tu je výsek z článku …
“Tak drahá, v prvom rade si ja nič nemyslím. A ako hovorím už snáď po 156 x urob ako cítiš. Ale? Ale skôr ako to urobíš, sama seba sa spýtaj, kto to potrebuje v Tebe toto v skutočnosti vedieť? A hlavne načo?
Nerozumiem.
No dobre. Si naozaj pripravená počuť obe možné správy? Si naozaj pripravená počuť že ostáva s ňou? A čo je ešte lepšie? Si naozaj pripravená počuť, že ostáva s tebou?
Lily, ale mne to nejde. Ja to musím vedieť! Ja to nevydržím!
No dobre, teda. Keď musíš tak musíš! Keď nevydržíš, tak pusti! Čo iné ti môžem povedať? Ale? Skôr ako sa do toho pustíš s tou baraňou vervou, tak mi prosím tu a teraz, hneď iba odpovedz, čo cítiš, čo iba cítiš? keď si spomenieš na neho?
LÁSKU!
Hm. Tak lásku a čo to znamená? Vidíš Motýliky? Kvietočky? Anjeliky? Čo vidíš? Čo cítiš? Keď cítiš lásku? Popíš mi ten pocit. Ten stav. Vyšlo z nej cca niečo také, že keď si pomyslí na neho, okolo srdca sa jej rozleje príjemné teplo. Že sa jej mimovoľne na tvári zjaví úsmev a ona má pocit, akokeby jej sedel priamo v jej srdci. No prosto áno, cíti Lásku.
Dobre, a teraz mi prosím povedz, čo, kto, ako a hlavne či vôbec niekedy ti môže niekto zobrať tento pocit? Tento stav, ktorý máš keď myslíš na neho? Môže to spraviť tá druhá? Môže to spraviť on? Tým že sa rozhodne pre druhú, alebo pre Teba?”
jednoducho a skrátka …
ak chápeme, že každý iba je, taký aký je … nie je nutné konať na základe prvotného impulzu, myšlienky … ktorá si jednoducho iba pláva priestorom …
áno, matrioshka. toto tvoje zdanlivé slovíčkarenie je další z paradoxov života … rozdiel je len v jedinom ….
nevedomom konaní a vedomom nekonaní … a následnom konaní
sme prijímateľom a vysielačom zároveň … každý jeden z nás … ale? nie je nutné predsa prijímať všetko či áno? …
myšlienka, čoby len energia, jednoducho je, či sa nám to páči alebo nie … je rozdiel, nechať cez seba energiu prúdiť a je rozdiel postaviť sa jej do cesty … ( byť Činný v Nečinnosti )
chápeme sa nejako, či nie … ak nie skúsim to inak … no ja to skutočne neviem povedať jednoduchšie ako som trebárs povedala tej kočke …
Páči sa miPáči sa mi
heli a ešte …
“Ja istý rozdiel cítim… ako keby rozmýšľanie viedlo ku konaniu a premýšľanie k nekonaniu… Ale zdôvodniť by som to nevedela … Myslela si to takto? Keď príde myšlienka, nekonať na jej základe, ale o nej premýšľať (a nekonať)? ”
ánooo, .. presne … ostatné som opísala nižšie …
🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ale veď ja nemusím konať ani pri rozmýšľaní ani dumaní ani ničom. Nie som ale dutá nádoba kde príde zvonku myšlienka, urobí cink cink o dno a steny a ide nedotknutá ďalej.
Páči sa miPáči sa mi
aha, no tak potom je to asi o snahe analyzovat svoje motivy. Ok, ak nam nase konanie sposobuje nejake tazkosti, urobime urcite dobre, ak svoje motivy podrobime analyze. Trebars aj myslienkovej, pripadne si mozeme urobit samansku cestu, mne to asi sedi viac, lebo dostanem ine podnety k akym by som sa dostala len rozumovou analyzou. Alebo inym sposobom prist na koren veci, najma asi ak koname opakovane rovnakym sposobom, nevieme preco a tym konanim sa dostavame do situacii, ktore su nam neprijemne a nechceme v nich byt. Takto nejak to chapem.
Páči sa miPáči sa mi
..a zanechá za sebou nedotknutú (a netečnú – neviem vhodný slovenský ekvivalent) nádobu..
Páči sa miPáči sa mi
myslienky zvonku, tam sa uz nechytam. Este tak pocity, to skor, ze pocitim rovnaky pocit, ktory vznikol u niekoho ineho, ale aj tu musim mat u seba nieco podobne, aby som to bola schopna tak isto pocitit. Len mozno impulz teda nevysiel odo mna a ja ho len zrkadlim. Co sa myslienok tyka, tam by som sa ja na svoje telepaticke schopnosti az tak nespoliehala. To uz skor moj Kubo ten uz dal par peknych telepatickych produkcii, az mi sanka padala 😉
Páči sa miPáči sa mi
Myslím, že ti rozumiem… aj to s tými “nemojimi” 😛 myšlienkami. Mám s tým len jeden maličký problém: je to veľmi pohodlný spôsob, ako sa zbaviť zodpovednosti za svoje myšlienky. Proste ich vyhlásiš za myšlienky niekoho iného… Zažila som to v minulosti a nebolo to pekné. Ja som toho názoru, že neprijmeš nič, na čo nie si aspoň časťou svojej bytosti vyladená. Tak, ako ťa nikto nezhypnotizuje, že máš niekoho zabiť, pokiaľ to nie si ochotná urobiť. Na to, aby niečo cudzie do teba “zadrelo”, potrebuje sa mať do čohosi oprieť.
Preto ak by som aj bola hepi a odrazu ma čosi prepadlo, tak viem, že niečo nemám vysporiadané. ZaREAGOVALA som. Keby sa ma daná myšlienka nijako nedotýkala, ani ju nezachytím.
Možno som už odbočila príliš ďaleko, ale tak, ako si povedala – sme vysielač a prijímač. A keby sme neprijímali, môže sa ten druhý uvysielať k smrti a nič k nám nedôjde.
Páči sa miPáči sa mi
heli
snád mi tento komentár nehodí od šavla do pavla 🙂 risknem 🙂 …
k tomuto …
“Mám s tým len jeden maličký problém: je to veľmi pohodlný spôsob, ako sa zbaviť zodpovednosti za svoje myšlienky. Proste ich vyhlásiš za myšlienky niekoho iného…”
chápem čo mi tým chceš povedať, … áno, je to v istom zmysle nespravodlivé k chúdencom myšlienkam, ktoré prišli zvonka, .. nie sú moje atd … ( neviním vysielač za to že rádio prijalo dokonale … 😛 ) … pretože ak rádio prijalo dokonale, rezonuje rovnako … teda zákon rovnorodosti v praxi ako vyšitý
lenže posudzovanie, zbavenie sa zodpovednosti odpadá, ak s tým pracujem ako so svojou vlastnou tvorbou ( o ktorej nemám istotu že je moja … toto nie je podstatné ) teda podrobím tomuto spôsobu dotazovania …
komu, načo, prečo atd …
Páči sa miPáči sa mi
Ešte ma napadá niečo iné v súvislosti s “nemojimi” myšlienkami… Ľudia niekedy vytesnia celé časti svojej osobnosti a možno ani netušia, že niečo také majú. A tie “nemoje” myšlienky môžu byť ešte stále moje, len patria nejakej tej vytesnenej časti mojej osobnosti.
Páči sa miPáči sa mi
áno …
vytesnenie, čoby spôsob ochrany samého seba, pred sebou samým …
robíme to neustále …
napr. ty si písala v jednom komentári tuším pod môj článok …
že postupne odkladáš časti svojej osobnosti …
na jednej strane chápem … je to dobré, ak si sama seba pod tými časťami dokonale spoznala
asimilovala si atd … vtedy ok ..
na druhej strane odloženie, chápem ako istú formu vytesnenia …
prijatie, sebaprijatie je preto podla mňa najlepšou cestou .. aj ked je sakra dlhá ( zvlášť, ked si aj trebárs z minulých životov zo sebou nesieme plné vrecká kameňov )
Páči sa miPáči sa mi
Vidíš… Tak ty si si z toho komentára vybrala toto… Zvláštne… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Sun
čo je to … toto? …
hehe,… a prečo? svet je predsa plný “zvláštností” … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Lilah,
“toto” = “na druhej strane odloženie, chápem ako istú formu vytesnenia”. Ty si si proste z komentára, kde hovorím o tom, ako všetko toto zostáva mojou súčasťou, vybrala práve to, že to vytesňujem. Táto interpretácia by ma pôvodne nebola napadla, takže 1. buď sa neporiadne vyjadrujem, alebo 2. ty neporiadne čítaš, alebo 3. k tomu, čo píšem, pristupuješ s istým predsudkom, hľadáš v tom obraz, ktorý o mne máš – a nachádzaš ho.
🙂 Nie že by na tom záležalo. Len pre mňa sú tieto okamihy poučné – a preto “zvláštne”. Myslím, že to je to, čomu toltékovia hovoria “vidieť”. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Sun
Ďakujem Ti za tento komentár …
hm, .. asi máš pravdu, .. je to kombinácia všetkých tých možností … uznávam …
ale vieš čo je na tom najzvláštnejšie? že tieto Tvoje písmenká, platia pre nás obe … a to úplne rovnakou mierou …
Preto ešte raz … Ďakujem Ti … pomohlo
Krásny zvyšok dníčka želám 🙂 .. všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
matrioshka
( radšej to píšem na koniec, lebo tým dopisovaním cez tie svietivé čísielká v tom zázračnom kútiku hore napravo na lište ma hádze inam .. píšem dávam to nižšie a je to vyššie atd 🙂 … mno 🙂 )
áno, .. spôsobov je niekoľko ako sa dostať k pochopeniu … sú to však barličky … či môj, či tvoj či číkolvek, …
a ešte …
hore si písala niečo v tom zmysle, že akékolvek konanie, je nám ku prospechu … súhlasím … či nevedomé, či už vedomé …
lebo každá akcia vedie k niečomu čomu sa hovorí sebaanalýza – sebapoznanie – sebaprijatie – poznanie, ktoré vedie za hranice poznaného … do neznáma …
takže tak či onak, vždy je dobre – bohu na čase nezáleží – on je Čas …
tenschi …
hm, … dobre, tvoje vnímanie, a ja nemám namietok …
snád malá otázočka …
ak si chceš nabrať vodu do pohára, chceš sa trebárs len napiť …
zoberieš poloplný – poloprázdny pohár ( prepáč, teraz si troška robím žartíky … ako polosladké víno a polosuché víno 🙂 )
dopustíš vodu do pohára, alebo obsah pohára vyleješ a naplníš si čistú? …
Páči sa miPáči sa mi
“hore si písala niečo v tom zmysle, že akékolvek konanie, je nám ku prospechu” Ja??????? kde??????? to si sa asi pomylila, mozno niekto iny, neviem necitala som vsetky komenty a s tymto tvrdenim ani nesuhlasim.
Páči sa miPáči sa mi
🙂
načo toľko otáznikov? … kto v tebe sa potrebuje takto vyjadrovať? … jeden nestačí ? … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
nie nestaci, preco sa pytas?dost ma prekvapilo ze tvrdis ze nieco pisem a ja to nepisem. Keby islo o ustnu komunikaciu, tak ma to tak neprekvapi, lebo to co sa povie sa da zabudnut, ale tu to napisane ostava, preto sa to da znova a znova precitat….a nikde to co mi tvrdis ze som napisala neviem najst. kde si to nasla ty?
Páči sa miPáči sa mi
ach tak … 🙂
takže si vlastne prijala moju realitu, moju pravdu za svoju a niekto, niečo v tebe sa tomu urputne bráni …
no to isté predsa môžeš spraviť aj v písanej forme …
či? … aký je rozdiel už v následku či už je písaný alebo len povedaný .. energia bola vyslaná, ide .. a krom toho, energia následuje pozornosť …
ale dobre, prepáč, nechcela som sa ťa dotkúť, ( ak som sa ťa dotkla … ) to nebolo mojím úmyslom … mala som dojem, že si niekde či už pod tento článok alebo pod iný niečo podobné písala …
ak to však vadí, dovolím si využiť právo manipulovať s komentármi pod týmto článkom, čoby autor a vymažem to …
nebol v tom iný umysel, len môj názor … prepáč …
ak povieš, vymažem …
Páči sa miPáči sa mi
To je jedna zenová príroda s nádobou, poznám ju 🙂 ale nie som dutá nádoba, prijímajuca cudzie myšlienky bezmyšlienkovite 😉
Páči sa miPáči sa mi
no … keď myslíš? … 🙂
a čo ešte nie si? .. alebo lepšie povedané čo a kto si? … to vieš? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Viem, kto som, aj kto nie som. Možno ešte nepoznám všetky svoje časti, ale viem určite, že sa nezbavujem zodpovednosti za svoje myšlienky a činy 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“takže si vlastne prijala moju realitu, moju pravdu za svoju a niekto, niečo v tebe sa tomu urputne bráni …” pffffffffffff ja kukam jak puk 😮
Páči sa miPáči sa mi
sak ked si sa pomylila, tak si sa pomylila, ok, nemusis z toho robit taku vedu. Mne to ako vysvetlenie uplne stacilo.
Páči sa miPáči sa mi
dobre,
naše komenty sa krížili … preto túto odpoved považujem za .. nemažem … a idem hají …
krásnu, pokojnú nôcku plnú snov želám … všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
a vari to tak nie je?
píšeš ..
“ze tvrdis ze nieco pisem a ja to nepisem.”
naopak, lilah nič netvrdí, píše, hovorí svoj názor … prečo si to vzala ako tvrdenie? … teda … pravdu božiu? ..
je moja, čo má spoločné s tvojou? …
tak? čo bude? mažem ? … pýtam sa z jediného dôvodu .. si na dráte a lilah by už rada zložila svoje znavené telo k spánku … ráno skoro vstávam …
Páči sa miPáči sa mi
nie ja som to nebrala ako pravdu boziu, naopak, ako nedorozumenie. Kedze som si to kukla a hladala ci naozaj nieco take som nenapisala a nenasla, chcela som vediet kde si to nasla ty. Mohlo to byt totiz tak ze si nieco co som napisala nespravne interpretovala, ja ti totiz myslienky necitam, takze bola tu aj tato moznost. A teraz viem ze nie takto, ale mozno v nejakom inom clanku, niekde, alebo aj nikde. Mozno si mi to precitala z myslienok a trocha si sa sekla. Tu uz asi koncim, a pokusim sa vyrovnat s tym ze sa to nedozviem. Nemal by to byt zasadny problem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
a preco vlastne chces nieco mazat? No mne je srdecne jedno, ak nieco chces zmazat, pokojne zmaz co chces, ak nechces tak nemaz 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja len k tomu rannému vstávaniu – dnes som prišiel na to že asi pol roka si spievam pesničku so ZLÝM textom! Ja som si doteraz myslel že Emeli Sandé v pesničke Heaven spieva – Oh, heaven, I wake with good intentions, but the day it always lasts too long… a ona tam má namiesto wake wait! (Ó nebesá, vstávam s dobrým úmyslom ale keď deň je taký dlhý… a namiesto vstávam tam je čakám 🙂 ). Takže som si to tam pekne dointerpretoval 😛
Páči sa miPáči sa mi
velmi pekny clanok od Lilah
a rozumiem aj komentarom k tomu pretoze ich viem pomenovat prikladom z mojho zivota a tak im rozumiem lepsie, kazdy ma kusok svojej pravdy ked sa na to diva zo svojho uhla.
mne sa clanok velmi paci a bola by som rada nan nadabila tak pred vyse rokom
ked som nerozumela sama sebe preco rozmyslam nad vecami, nad ktorymi som nechcela rozmyslat alebo preco som jedny vianoce sa skoro zrutila i ked moje rozpolezenie bolo tak pol napol a nemohol ma nikto ukludnit hadam aj dve hodiny v kuse (krce, plac neuveritelne silny smutok tak silny aky som nikdy necitila), alebo som nechapala ako je mozny orgazmus bez akehokolvek dotyku (bola som sama doma takze aj bez pritomnosti resp kontaktu), bez initiovania alebo podpory toho co sa dialo v hlave niekoho ineho, toho na koho som bola srdcom otvorena a prudila tam laska alebo cokolvek ale hlavne mali sme otvorene kanaly.
na to, ze to asi nie je moja myslienka som prisla vtedy, ked som sa zastavila pri serii myslienok ze ake je to super mat xx skusenost a ja v duchu potom k tomu ze ale hooopa ja taku skusenost som nikdy nemala tak preco si to myslim??? a vtedy mi to doslo, ze som zacala odchytavat resp. doraznejsie odchytavat myslienky a proces dumania nad tym sa zacal….
Páči sa miPáči sa mi
ze som odchytavat myslienky a city a pocity inych, mozno silnejsie tych ktorych mam rada alebo som nejako viac napojena, ale stava sa to aj pri cudzich ludoch a mozno je to tak stale, len moje vedomie filtruje a toho koho pozna zachyti, identifikuje a ja vyladim svoj prijimac autopilotom na vyssie otacky a mame to…. chytam co sa posiela… je tazke niekedy rozlysit co som ja a co nie som, ale pokial je to niekto z mojho sudka, alebo zo spolocneho sudka (niekde ste pisali “je alebo nie je moja dusa”), tak mi to nevadi. tak ako mi nevadi, ze moje myslienky cita niekto iny. nemam co skryvat a ak je v myslienka, citoch, pocitoch laska, oto lepsie ze to vnim dalsi, ak je v nom smutok tak ak niekto zo zachytenych vie pomoct hoc aj myslienkou, dobre, ak nie, nech posunie myslienku od seba prec. nemam sa teda preco skryvat…. no a pre ostatnych dolozim, ze nie to za co sa handbit a ani byt vyvysenecky, vsetko to sa straca, ked sa pochopi,ze otvorenost, pravda a cesta lasky, pozitiva akokolvek to pomenujeme, nam prospieva…
Páči sa miPáči sa mi
Na zaklade coho ku mne pride myslienka?
Na zaklade coho napriklad na niekoho neustale myslim? Preco prave tato osoba a od toho ktoreho momentu?
Mam priatela. Nedavno ho navstivil najlepsi kamarat. Ja som s jimi nebola. Po navrate domov, ked uz tam dotycny nebol, som zrazu na neho z nicoho nic zacala mysliet. Neviem preco. To bol september minuly rok. Teraz mame maj a s mensimi prestavkami je v mojej hlave. Nerozumiem tomu. Citam, studujem, hladam odpoved. Uz sa mi o myslienke aj sniva:)
Páči sa miPáči sa mi