Anonymní stalkovači: “náš príbeh”, “neber to osobne” a zrkadlo

Tentokrát keď som poslala pozvánky na stretko, takmer nebola odozva a tak som tušila, že nás nebude veľa. Nakoniec sme sa nazbierali v “komornej” zostave (hoci nijakú komoru nemám a tak sme museli aj naďalej sedieť v obývačke): Ambala, Iskra, Lenka, Matrioshka a ja. Najprv sme len hovorili o tom, ako sa nám prejavuje stalkovanie v živote a niektoré zistenia boli dosť demotivujúce – už si miestami myslíme, ako sme to úžasne zvládli, a potom sa vynorí situácia, kedy sa zasa zachováme ako naša pôvodná, neupravená verzia – a potom cítime niečo ako zlyhanie. Tak sme okamžite prešli na diskusiu, čo presne to znamená “neber to osobne”. Ja ako typický zástanca toho “tam vonku” som zdôvodňovala, že ľudia sa správajú, ako sa správajú, pretože nemôžu inak – a nemá zmysel vzťahovať to k sebe, pretože my nie sme v “ich príbehu” účastní – v ich príbehu sa nachádza len čosi ako “avatar”, ktorému dali naše meno, ale predstavuje nejaký problém, s ktorým sa potýkajú oni, nie my… Proste si nás vybrali, aby sme ten problém stelesňovali. Ale my nie sme ten avatar, čo je v ich príbehu, a tak výpovede o avatarovi musíme brať ako výpovede o avatarovi, a nie o nás…

Lenka spomenula na rodinné konštelácie, kde sa takýmto spôsobom človeku “hrajú” niektorí ľudia alebo situácie alebo časti osobnosti z jeho života. Matrioshka spomínala procesorientovanú psychológiu, kde tiež terapeut niekedy preberá na seba niektoré nálady svojho klienta. Vtedy ma napadlo, že ale takáto projekcia môže byť predsa len dvojstranná; daný človek síce hovorí o avatarovi zo svojho príbehu, ale emócie, ktoré projekuje voči tomuto avatarovi, vysiela aj voči nám a tak sa na nás môžu čiastočne nachytať, ak si nedáme pozor.

Našťastie, vďaka Matrioshke a jej pohľadu sme dostali do reči aj druhú stranu mince, a to nebrať osobne svoje vlastné zlyhania. Neporovnávať sa s nejakým ideálom, ale len s ideálnou verziou seba samého. Rodíme sa do tohto života s istým potenciálom. Časť z neho v priebehu života premeníme na presvedčenia či konanie, ale časť zostáva nepremenená – a vzostup je podľa mňa o aktivácii týchto nepremenených potenciálov. Mám taký obľúbený obraz: predstavte si vnútro typických švajčiarskych hodiniek s ich spústou rôzne veľkých ozubených koliesok, ktoré hladko zapadajú jedno do druhého a vďaka tomu fungujú celé hodinky. Každý sme nejaké koliesko a máme na svete nejakú funkciu. Tejto funkcii zodpovedá veľkosť nášho kolieska, počet i tvar jeho zúbkov. Je nezmysel porovnávať sa s iným kolieskom a chcieť mať jeho veľkosť a jeho počet zúbkov – to iné koliesko je na inom mieste a má inú funkciu. Ak by sme boli ako ono, možno by sa celé hodinky zastavili… Náš ideál spočíva v našej veľkosti a našom počte a tvare zúbkov. Ak ho ešte nemáme, tak ho potrebujeme dobudovať – a to je realizácia tých nerealizovaných potenciálov.

Takže “neber to osobne” nezačína vonku, tými druhými, ale začína to nami – keď niekde podlezieme latku, neberme to osobne a nezazlievajme si to. Proste to vezmime ako lekciu, pozrime sa, čo sa stalo a prečo sme reagovali v danej situácii emotívne. Mám pocit, že celý Ruiz je nadstavba pre širokú verejnosť nad jednou jedinou aktivitou – nad nachádzaním našich spúšťačov emocionálnych reakcií. Každá situácia, kedy vypeníme, je úžasná príležitosť zistiť, kde máme ďalší emocionálny spúšťač, ktorý nás degraduje na reagujúcich bezmozgovcov. Pozrieme sa na situáciu a nejako spúšťač ošetríme, Vtedy sme pre seba urobili viac ako celým tým hanbením sa a cítením sa ako babrák. Takto si dovoľujeme vypeniť a nemusíme sa kŕčovito striehnuť pred každou situáciou, aby sme v nej náhodou nevypenili… Nie, pekne ízy si to celé prežijeme, rozoberieme, ošetríme a máme pokoj. 🙂 Naša verzia vzostupu. 😛

Hovorili sme aj o školstve a o tom, ako náš štýl vzdelávania formátuje ľudí na to, aby zaujímali pevné pozície, hľadali nejakú externú “pravdu” a keď niečo nájdu, hlásali to ďalej, a aby vzhliadali k iným, ktorí sú “múdrejší” od nich. Ja som si toto posledné uvedomila pri ktorejsi diskusii nedávno: človek, ktorého názor na isté veci si vážim, mi povedal názor na inú vec. Bol to len jeho názor, ale pretože som sa necítila na danú vec odborníkom, okamžite som mala tendenciu povýšiť ho nad môj vlastný – hoci po rozumnej úvahe som zistila, že jeden jak druhý sme v danej oblasti rovnakí diletanti… Aj toto nás učí školstvo. Sme tí, ktorí niečo nevedia, ktorí potrebujú potvrdenie od pána učiteľa… Matrioshka rozprávala, ako jej brat v škole vedel učiteľke vznešenými slovami rozprávať absolútne bludy o fyzikálnych objavoch a ona, hoci bola učiteľka, mu to kúpila… nie preto, že by bol mal pravdu, ale pretože to hovoril s dostatočným dôrazom a sebavedomím. A učiteľka sa necítila až taká istá v kramflekoch a podľahla.

Možno preto hľadáme vždy vo všetkom “guruov” a skrývame sa za ich tvrdenia – len preto, že im pripisujeme väčšiu múdrosť, pretože vystupujú samozrejmejšie ako my. Alebo v rámci halo-efektu ich múdrosť z jednej oblasti automaticky prenášame aj na iné oblasti, kde už vôbec takí rozhľadení byť nemusia.

Ona tá diskusia bola hodne poprepletaná, pretože bola skôr živelná – ale bola fajn a aspoň mne priniesla jasno do viacerých vecí.

Pred obedom sme ešte vyskúšali harmonizáciu čakier kyvadlom. Nejako to vyplynulo z rozhovorov a tak som si povedala, že by možno bolo zaujímavé to ostatných naučiť, doniesla som kyvadlo, nakalibrovala som sa na kočkách na čakry a potom sa išlo zisťovať, kto má ktorú čakru ako otvorenú.

No, bolo to všelijaké. U Slovákov sa veľmi často stretávam s tým, že aspoň jedno Bublajúce žriedlo mávajú uzavreté a negativita sa hromadí v organizme. Tak sme otvárali Bublajúce žriedla a zistili sme, že niektoré čakry máme zanesené alebo rotujúce naopak, tak sme dávali do poriadku aj tie, kde to bolo rozumné (pri týchto veciach sa vždy nechávam viesť kyvadlu). U Iskru som sa snažila presmerovať rotáciu jednej z čakier, napriek pokusom cez kyvadlo, cez reiki i cez ručné točenie sa mi to nepodarilo a budem musieť vyskúšať SRT. Potom som dala kyvadlo Matrioshke a ona si to tiež oskúšala na Lenke. Nakoniec som sa dala ako figurant k dispozícii Iskrovi, aby si prácu s kyvadlom vyskúšal aj on. Akurát tie Bublajúce žriedla som si ako pikošku nechala pre seba, aby som ich mala čo “učiť” aj nabudúce 😛 …

To už bol čas obeda. Keďže tentokrát sme nemali povestný Anielov krabí šalát, museli sme sa uspokojiť s mojím chili con carne, ktoré síce vznikalo včera večer za hodne chaotických podmienok, ale než  odišli, ani jeden z účastníkov stretnutia nepreviedol úhyn 😉 .

No a po obede sme debatili ešte o Ruizovi a potom sa šlo meditovať. Podarilo sa mi rozchodiť vežu v izbe, ktorá nečíta všetky CDčka, ale meditačné nakoniec prečítala. Posadali sme do kresiel a šlo sa riadene meditovať. 🙂

Meditácia pozostáva z dvoch častí – zo všeobecného uvoľnenia do polotranzu a potom z práce so zrkadlom. Pre mňa to bola tiež svojím spôsobom premiéra – keďže som pri nahrávaní meditácie pracovala hodne s toningom, bola som zvedavá, či zaberie.

No, na začiatku som sa snažila dodržať svoje vlastné inštrukcie pre dýchanie a zistila som, že by som musela byť veľryba, aby som dýchala v tom tempe… 😕 Budem túto pasáž musieť zrýchliť. Nevadí – to zvládnem.

Potom som už nepočúvala text, ale len som na seba nechala pôsobiť hlas a hudbu. A moje telo okamžite reagovalo na vibrácie hlasu – takže toning uvoľnenia sa mi podaril. 🙂

Ostatné pasáže išli pomerne ľahko, akurát pri schádzaní zo schodov sme jeden schod museli vziať dvakrát, pretože sa mi tam vkradol dvojmo. Toto tiež potrebujem upraviť.

Potom bola desaťminútová pasáž hudby, určená pre ich vlastnú prácu s mimofyzickou realitou, ktorú som ja využila na to, aby som ratovala grilážky pred Gayčou, laskonky pred Cicou, Ambalu pred Lassiterom a Iskru pred Gayčou. Zábavné je, že napríklad Iskra hovoril, že v istom bode meditácie ho sprevádzal Lassiter. Mačičky boli úplne úžasné, tmolili sa naokolo, s výnimkou Berušky sa nebáli, len nechápali, prečo uprostred dňa všetci chrápeme… 😛

Potom sme si rozprávali zážitky z meditácie a ja som dostala spätnú väzbu, kde čo ešte treba upraviť. A získala som aj jeden iný poznatok – dodnes som neznášala svoj nahratý hlas. Dnes som zistila, že s ním nemám najmenší problém. 🙂

A čo sa týka zážitkov z meditky, tie nech vám prezradia meditujúci, sú to ich súkromné prežívania. 🙂

Takisto ak som na niečo dôležité zabudla, poprosím, aby ma doplnili. 🙂

Takže pokračujeme v Ruizovi nie “nerob predpoklady”, ale “neber to osobne”, pretože to tak nejako logicky vyplynulo. Ďakujem všetkým zúčastneným, bolo to fajn… 🙂 Ešte si dlhujeme termín najbližšieho stretka: čo tak 13. mája alebo 20. mája?

P.S.: Linky na ruizovské súbory sú v tomto článku.

23 thoughts on “Anonymní stalkovači: “náš príbeh”, “neber to osobne” a zrkadlo

  1. mna zaujali aj tie cakry. Prvy krat som sa dozvedela ze zenam rotuju opacne ako muzom a vobec ma akosi neprekvapilo ze dve z mojich cakier ( srdcova a tretie oko) rotuju na chlapa 🙂 este k tomu si ani nezelaju byt otocene, po chlapsky sa im lubi viac, milostivym 😀 ani to ma vobec neprekvapilo, nuz vyzera to tak ze nebude zo mna princezna 😀

    Páči sa mi

  2. 🙂 No ja som sníval v noci ako diví a riešil svoju neznámu “sestru” (mám len 2 bratov). Spovedal som mamu a zdalo sa, že tam je nejaké “tajomstvo”, o ktorom som sa nemal dozvedieť 😀 Zobudil som sa ale skôr, ako som sa stihol dozvedieť niečo konkrétne, takže pátra sa ďalej, ale zdá sa, že ďalší fragment “hádanky” sa rysuje. 3. čakra sa mi krúti bo “babsky” a je tam veru nejaká habaďúra, lebo otočiť ju na správnu vieru veru nie a nie. Takže dneš už od rána čistím tento môj kolotoč a veru dejú sa všelijaké pocitovo zaujímavé veci.
    Korunu mám tiež opačne rotujúcu a srdcovú vykoľajenú mierne na pravú stranu a nie optimálne priechodnú. Hold ďalší materiálek na prácu a ja sa fakt teším, lebo sa zdalo, že nebude do čoho “pichnúť” 😀 Všetko v správny čas, tak ako to má byť :).
    Meditka bola super, aj keď som najprv potreboval povoliť uzdu udalosťiam a nevnucovať správnosť zobrazenia sprostretkovávanému deju 😛 Potom boli zrazu aj šamanské zvieratá (sprievodcovia – tiger,slon,orol, korytnačka a v pravidelných intervaloch tvár Lassitera), potom boli obláčky so zrkadlom, lebo lúka s rybníkom sa mi voláko nepáčila 😀 a potom som sedel na obláčiku a mal som spraviť veľké ružové srdce, že som sa do neho celý po sediačky zmestil a potom som ho mal začať zmenšovať, až sa mi zmestilo do dlane. Zrazu sa objavilo šteňa slovenského čuvača, celé biele a do neho som to srdce mal “nainštalovvať” a potom sa objavilo moje vnútorné dieťa. Dievčatko asi tak 4-5r. a hladil som ho po vlasoch. Keď som sa ho opýtal, že ako sa má, tak mi neodpovedalo a bolo nejaké, také oduté. Tak som mu povedal, že ho milujem a zrazu sa mi pred očami rozuzlil a rozplynul taký uzlík energií a nejako sa mi uľavilo. Potom kikiríkal nedočkavý kohút a už sme sa mali vrátiť. Tak som sa pozeral na šteňa a dievčatko a nejako boli obaja spokojný a sedeli obklopený krásnou žlto-zlatou žiarivou farbou v mojej 3 čakre 🙂
    Keď zakikiríkal kohút 2. x tak som mal chuť ho poslať “niekam” a pomyslel som si, že “zabudni čéče”, ale proces návratu už bol vlastne rozbehnutý, takže o chvíľo som už aj hýbal rukami a nohami a otváral oči a bolo po výlete.
    Výlet to bol ale parádny a aj naše klasické diskusie o dohodách mi opäť o niečo osvetlili ten chodník predo mnou a okolo mňa. Kyvadlo a “ošahávanie” ´funkčnosti čakier bolo super spestrením programu a som veľmi rád, že sme si to mohli skúsiť.
    Veľká vďaka séfkuchárke, ze všetky navarené a napečené kulinárske pochúťky, ktoré som konečne mohol bez omedzení ochutnávať 😀
    Teším sa na ďalšie kolo a ešte raz vďaka pani domácej za všetko.

    20.05. som mimo BA, takže skôr by som mohol toho 13.05.

    Páči sa mi

  3. Ďakujem za článok aj za diskusie, a ako som si to prečítala, tak ma veľmi mrzí, že som tam nebola.
    Ak to bude presne ten víkend 26-27.5., tak nemôžem dojsť.
    Ostatné víkendy si myslím, že si viem zariadiť, aj keby to bolo v sobotu.
    A mám tiež zablokované pravé žriedlo (si myslím), mávam tam pocit skrkvanej ponožky (a nie je to ponožka), pri dlhšej chôdzi ma to omína.

    Páči sa mi

  4. OK, máme problém so stretkom. Ak by sme to posunuli na 6.5., bolo by to pre vás OK? Napíšte za seba každý, kedy môžete a kedy nie a ja budem robiť rošádu, aby sme sa mohli stretnúť v rozumnom počte. Po poslednom raze nanástojím na tom, že nás musí byť 12… 😛 Ale tých 5-6 ľudí by bodlo, lebo inak si budeme všetci náramne rozumieť a pritakávať a nepohneme sa dopredu ani o fň. A v závislosti od toho, kedy to bude, zasa niečo pripravím. 🙂

    Páči sa mi

  5. Heli, meditácia je super, pekne si to pripravila aj nahovorila. Musím skúsiť ešte raz zajtra, lebo sa mi pri nej podarilo 2x zaspať, ešte kým som zišla dole 🙂

    Páči sa mi

      • tá meditka sa dá niekde stiahnuť? sorry, asi sa pýtam ako ignorant, ale namiesto pátrania sa radšej spýtam priamo:))

        Páči sa mi

      • Aa, malinke chybicky, to je ok 🙂 Ale s tym dychanim ako velryba je to pravda, tam som ta neposluchala a dychala si vo svojom rytme, lebo by som asi exla 😆 Idem dat teraz dalsi pokus, lebo aj na tretikrat som zaspala. Co uz, aspon viem, co mi pomoze pri insomnii 🙂

        Páči sa mi

      • Včera som nahrávala “nočnú” verziu meditácie bez návratového signálu, s vybehnutím do hlbokého spánku. 😀 V nedeľu alebo pondelok zmiešam s podmazom a bude. Veľrybie dýchanie som už trochu opravila, krátila som, ale ešte to nemám oskúšané, pretože mám furt nejaké nervy a neviem sa uvoľniť ani natoľko, aby som dýchala zhlboka podľa návodu. 😕

        Páči sa mi

      • Goodie 🙂 A preco mas nervy? Nebolo to tam pocut vobec. A aky bol pouzity toning? 🙂 Ja som spravila jednu chybu – kohutik ma vobec neprebudil, ale kedze som to pocuvala z iphone, po skonceni meditky (kedy som uz 20 min tvrdo spala), zacala dalsia pesnicka v poradi. Taky tvrdy rock, ktory ma skoro katapultoval z perin 🙂 Musim to nejako vymysliet, aby iphone prehral len tu meditku a vypol sa 🙂

        Páči sa mi

      • V pondelok sme pripravovali materiály pre celý týždeň, lebo každý deň niečo je. Navyše som si musela ísť do Rače na poštu vyzdvihnúť balík, ktorý mi mali doručiť domov (zaplatila som za to), ale chlapík sa neobťažoval, len mi po pošťákovi poslal lístok, aby som si po to láskavo prišla sama… Toľko k monopolu. 😕 V utorok sme učili. V stredu som mala dedičské pojednávanie a bola som tak groggy z utorka, že som zabudla prísť a potom som utekala dodatočne do mesta. Dnes celý deň idem podľa sekundovky, lebo práve odchádzam znova na služobku a vrátim sa až v sobotu, takže musím pripraviť všetko pre kittysitting. 😛

        Takže toto je môj posledný komentár do nedele, ale v duchu budem s vami… 😆

        Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s