Rozdiel medzi “robiť” a “byť”

Nadránom som sa rozprávala s Otcom a Gabrielom. Už ani neviem, čím sme vyštartovali… Vlastne, matne si spomínam.  Najprv som hovorila len s Gabrielom a dotkli sme sa toho, že oni ma bezvýhradne akceptujú – problém je len s tým, že sa nedokážem bezvýhradne akceptovať ja sama. Proste nech robím, čo robím, s tou sebaláskou to u mňa akosi nechce klapnúť. 😕

Pritom Gabriel mi vravel, že on je s mojím momentálnym stavom úplne spokojný. A potom ma vzal k Otcovi. (Myslím, že niektoré veci mi vie najlepšie vysvetliť Otec – možno preto,  že mám z neho tak trochu rešpekt a počúvam. 😉 )

Toto, čo idem zapísať, je totálne čerstvé a nespracované, takže to tak berte – ale ja mám tendenciu zabúdať a tak si to sem hodím. A vy, ak sa vám tieto moje anjelské historky nepáčia, proste nečítajte ďalej.

Znovu mi zopakovali to, kam sme sa dostali už naposledy – že som pre systém “externá” energia. V tom systéme, odkiaľ prichádzam, som bola asi hodne silná energia – Gabriel ma prirovnal k sebe, len v inom systéme. A vysvetlil, prečo som napojená na neho – pretože je jediný, kto dokáže moju vybuchujúcu energiu v sebe udržať. Čím sa stará, aby som nepoškodzovala ten zvyšok.

(A teraz som si spomenula, z čoho sme vyštartovali – z toho, že nie je rád, keď sa označujem ako “ťažká”, “temná” alebo “viskózna” energia. Že to je len časť z mojej energie, tak prečo sa identifikujem práve len s touto jednou časťou. A vysvetlil mi aj, prečo nie sú radi, keď chodím spávať do temného lesa — pretože vtedy síce robím dobre tej mojej “temnej, ťažkej, viskóznej” 😉 časti, ale tie zvyšné dve tým poškodzujem, lebo z nich odsávam energiu.)

Takže späť k tomu, že Gabriel je môj “antivýbušný kontajner” 😛 . A potom nejako nastúpil Otec a začal mi vysvetľovať, prečo sama seba neznášam.

Nie sú to komplexy  ani zlé zážitky z raného a pokročilejšieho detstva 😉 , ale skutočnosť, že v sebe spájam energie, ktoré akosi nejdú dohromady. Keď som v svojom “ľudskom” stave, som so sebou v pohode a celkom si aj vážim sama seba, aká som. V anjelskom stave som v pohode úplne so všetkým a napojená na celé Univerzum, ale len čo spadnem do svojho “viskózneho” stavu, začínam mať problémy. To preto,  že tam, odkiaľ prichádzam, som asi patrila k “operačnému systému” – a energia “operačného systému” nie je “niekto”, ale “robí”. Otec mi to vysvetlil na nich – takisto Gabriel ani on ani ten zvyšok nevedia, kto – a popravde tomu nevenujú nijakú pozornosť, pretože v sebe nesú vnútornú istotu, čo treba robiť. A že to sa dosť bije s vnútorným nastavením individuálneho vedomia (teda ľudí) – ľudia nevedia, čo majú robiť, ale vedia (alebo aspoň hľadajú), kým majú byť.  Ľudská existencia je o bytí (koniec-koncov, sme bytosti), energetická existencia je o robení (=udržiavaní podmienok, v ktorých sa veci dejú).

Odrazu mi všeličo začalo dávať zmysel. Napríklad tá moja schopnosť predefinovať sa podľa potreby, pretože mi je fuk, kto práve som. Alebo absolútna vnútorná istota, čo treba urobiť, aj keď ma celé okolie odrádza. Som hnaná robením, nie bytím (dokonca mám sklony vystavovať sa prílišnému riziku a kašlať na to, že by som mohla aj nebyť, a keď ma pochytí recesistická nálada, idem si posedieť na kávu so Smrťou 😉 a podiškurovať si).

Ešte netuším, ako mi toto poznanie pomôže, ale ako som toto písala, spomenula som si na čosi, čo som nedávno čítala alebo počula: že zvieratá sa rodia ako miniatúrna  kópia dospelého jedinca a ľudia sa rodia ako plastelína, z ktorej sa postupne vyformuje to, čo ten človek bude.

Z tohto pohľadu má “operačný systém” asi bližšie k tým zvieratám, ktoré sa rodia s predprogramovaným robením – napríklad takého leva nikdy nenapadne “a teraz si polietam”. Zato veľmi dobre vie, čo je jeho potenciálna korisť a ako na ňu.

A to je momentálne tak asi najbližšie, ako sa dokážem k poznaniu dostať. 🙂 Kto ste sa prelúskali až sem, som zvedavá na vaše postrehy.

 

One thought on “Rozdiel medzi “robiť” a “byť”

  1. niekedy neviem či som vlk v ovčej koži alebo ovca vo vlčej 🙂
    ale pomohlo mi po dovtípení sa, že asi naozaj sú v nás zmiešané viaceré nesúrodé energie, neidentifikovať sa ani s jednou trvalo, ale pokúšať sa stále vedieť a detekovať, že v ktorej práve som. a pritom to nie je ani prevteľovanie ani schizofrénia v tom lekársky definovanom zmysle 🙂
    výraz “sebaláska” mne osobne nesedí, ten vnímam ako že vyžaduje aj sympatiu voči niečomu čo mi nevyhovuje. a to zas nie, radšej ešte prekopať to nevyhovujúce do vyhovujúcejšieho.
    skôr hľadám niečo ako seba-akceptovanie alebo seba-rešpektovanie, nech tieto nesúrodé energie trkne, že sa v tomto svete budú spolu musieť dorozumieť, dohodnúť, alebo aspoň nebojovať proti sebe, lebo sú tu ako jeden organizmus, či sa postavia na hlavu (svoju) alebo nie,
    ináč sa z miesta nepohne ani jedna (a pritom hýbať sa chce každá)
    ..toto bol opis zvnútra von 🙂

    Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.