Tóning: nemožno nevysielať

Zasa úryvok z Elvíra: Zatmenie srdca – tentokrát o tom, že nemožno nevysielať 🙂 :

V posledných dňoch som hodne času trávila s Elvírou. Skúšala som polievať papraď vodou podľa jej návodu a videlo sa mi, že to zaberá, takže som ešte znásobila svoje snahy cez zvuk sa napájať na veci alebo zvieratá. Niekedy mi ako objekt sedela ona sama. Veľmi presne cítila, kedy som narazila na jej vibráciu, ale problém bol v tom, že ja som to necítila. Už som bola nervózna a frustrovaná z toho, ako mi to nešlo! Tak sme vždy sedeli proti sebe, ja som tónovala a keď Elvíra cítila spojenie, signalizovala mi to. Ale ani táto barlička veľmi nezaberala. Prichodila som si ako neschopný hlupák.

“Ja sa to snáď nikdy nenaučím!” zafrfľala som podráždene po ďalšom takomto márnom pokuse.

“Chýba ti trpezlivosť, Zuzafrištáková,” zasmiala sa. “Nečakaj okamžité pokroky. Je to ako svalstvo. Aj to musíš trénovať, aby si ho mohla používať.”

“Ale prečo mi to nejde?”

“Máš v sebe ešte priveľa balastu,” pokrčila plecami. “Vravela som ti, že si figurína. Zástupná osoba. Vytvorila si si nafukovací model zo seba, ktorý vyzerá ako ty, ale je to vlastne len stlačený vzduch. Tvoje skutočné ja sa skrýva niekde celkom mimo figuríny… V bežnom živote ti to vyhovuje. Nemusíš sa mu venovať, neotravuje ťa. Žiješ život vzduchu stlačeného do istej formy. Ale keď začneš pracovať na rovine energie, tak sa k slovu nedostáva figurína, ale tvoja vlastná energetická konfigurácia – so všetkými tými nedoriešenými traumami a odstrčenými vnútornými konfliktmi. A tie ti potom parádne zavadzajú a skresľujú tvoj tóning.”

“Vysielam niečo?” spýtala som sa opatrne.

“Vysielaš toho tony,” usmiala sa zhovievavo. “Keď sa nalaďuješ na veci, tak ti to neprekáža – zrejme od vecí neočakávaš príkoria ani prieky. U zvierat sa do toho dostáva istá opatrnosť – ako keby si sa bála spojiť so skutočne živým, hýbucim sa a cítiacim tvorom. No a keď sa snažíš nastaviť na mňa, cítim v tom toľko vnútorných obmedzení a blokád, že sa vôbec nečudujem, že nie si prístupná odrazovému signálu.”

“Tak to sa potom ale nikdy nenaučím!”

“A prečo by nie? Pozri – keď si začala, bola si jedna obrovská bariéra proti celému svetu. Svet bol nepriateľ. Teraz to skúšaš a postupne zisťuješ, že svet nie je až taký nepriateľský, ako si pôvodne myslela… Tvoja bariéra mäkne. Prechádza cez ňu ku mne oveľa viac ako na začiatku.”

/…/

Zamyslela sa. Chvíľku hľadala vhodné slová.

“Každý človek má mnoho rozmerov, Zuzafrištáková… K niektorým jeho rozmerom sa dostávame ľahko, pretože ich tlačí pred sebou ako svoju ‘spoločenskú’ tvár. K iným sa nedostávame až tak ľahko a niekedy treba krízové situácie, aby sa prejavili. U teba je to sťažené tým, že si sa svojej osobnosti zriekla. Povedala by som, že kedysi si bola dynamická a rozhodná žena; dnes si skôr mäkká a poddajná. Ale niekde tam, pod všetkými tými skresleniami, z času na čas prebleskne obrovská sila. Nechcela by som sa s tebou musieť doťahovať,” priznala veselo. “V tom sa na seba hodne ponášame. Viem, že ty si to isté myslíš o mne.”

/…/

“Aj vy máte niečo, čo skrývate?”

Potriasla hlavou. “Je nezmysel skrývať veci, Zuzafrištáková. Skrývať niečo značí, že časť tvojej energie nutne ide do kamufláže. Ja potrebujem všetku svoju energiu. Nič neskrývam – ale to neznamená, že o všetkom hovorím.”

Vážne si ma premerala. “Odporúčam podobný postup aj tebe. Menej sa sústreďuj na to, aký obraz o sebe u iných vytváraš… Tým, že sa niečo úporne snažíš pred ostatnými skryť, nevdojak z teba vychádzajú signály rozporuplnosti. Falošnosti, ak to znesieš bez príkras. Keď sa sústreďuješ niečo nedať najavo, tá kontrola ťa vyčerpáva. Na pozadí ti beží stále ‘len neukázať to a hento, len neukázať to a hento’… a potom, po čase, keď sa unavíš, na pozadí sa ešte stále sústreďuješ na to, čo chceš neprejaviť, ale už si nekontroluješ správanie a začínaš sa správať presne ako to, čo beží na pozadí… Rozumieš?”

“Myslím, že rozumiem… Čím viac potláčam, tým viac sa to prediera na povrch, keď som unavená.”

“Presne,” prisvedčila. “A dovoľ mi ubiť ťa posledným, úplne bezcenným údajom – u bežného človeka trvá približne trištvrte hodinu, než sa unaví natoľko, že z neho začne vyliezať jeho skutočná podstata.”

“Tak to aby som si dávala pozor, ako dlho s kým hovorím!” zasmiala som sa.

Zasmiala sa tiež, ale potriasla pritom hlavou. “Celé zle… Zasa celé zle! Tvojou úlohou predsa nie je zdokonaliť sa v pretvárke, ale pretvárku vôbec nepotrebovať!”

Objednať Elvíru: Zatmenie srdca

2 thoughts on “Tóning: nemožno nevysielať

  1. …dala som sa vytiahnut zo seba veci, ktore som davno zakopala. Zapnem muziku. Len tak sa hybem. Vedie ma telo, mysel znehybnie… Vidim sa v okne. Vonku je tma a vo vnutri tlmeno. Smejem sa na sebe. Hodinka v mojich podveceroch a svalovica kade tade po tele. Ale hra na odkryvacku ma bavi…

    Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.