Z kapitoly The Nagual Woman (Nagualka):

Aj keď vidiaci vníma ľudské bytosti na prvý pohľad ako svetelné vajíčka, vajcovitý tvar je externý kokón (=obálka po mojom), škrupina svietivosti, ktorá v sebe obsahuje absolútne fascinujúce, mátožné, hypnotické jadro, pozostávajúce zo sústredných kruhov žltkastej svetelnosti farby plameňa sviečky.

Don Juan vysvetlil, že tá vajcovitá škrupinka, ktorá sa nám zdala taká jasná, je v skutočnosti matná. Svetlo vychádza zo žiarivého jadra a škrupinka v podstate tlmí jeho jasnosť. Don Juan nám vyzradil, že škrupinu treba puknúť, aby sa oslobodila tá žiarivá bytosť. Treba ju puknúť znútra a v správnom okamihu, tak ako liahnúce sa živočíchy pukajú svoje vajce. Ak tak neurobia, zadusia sa a zomierajú. A ako u živočíchov liahnúcich sa z vajec, ani pre bojovníka neexistuje spôsob, ako puknúť škrupinku znútra, kým nenastane tá vhodná doba.

Don Juan nám povedal, že strata ľudskej formy je jediný spôsob, ako prelomiť tú škrupinku – jediný spôsob, ako oslobodiť to mátožné svetelné jadro, jadro vedomia, ktoré je potravou pre Orla. Prelomiť škrupinku znamená rozpamätať sa na svoje druhé ja (=energetického dvojníka) a dosiahnuť svoju úplnosť.

🙂 Nemám čo dodať. Figu tomu rozumiem, ale obraz vnímam ako správny a sama som ho podvedome kedysi použila v jednej zo svojich kníh:

(Poučenie pre ostatných: nebojte sa napodobňovať. Len čo niečo prevezmete ako porozumenie do svojho repertoáru, začína to tvoriť vašu súčasť a máte právo používať to ako obraz bez toho, aby ste menovali autora. Inak by sme museli všetci mlčať, pretože každé slovo už niekto pred nami povedal a takisto každú myšlienku si v nejakej forme už pred nami niekto pomyslel. 🙂 )