Z kapitoly The Nagual Woman (Nagualka):
Aj keď vidiaci vníma ľudské bytosti na prvý pohľad ako svetelné vajíčka, vajcovitý tvar je externý kokón (=obálka po mojom), škrupina svietivosti, ktorá v sebe obsahuje absolútne fascinujúce, mátožné, hypnotické jadro, pozostávajúce zo sústredných kruhov žltkastej svetelnosti farby plameňa sviečky. Čítať ďalej
Pred chvíľkou som na nástenke objavila nový článok na eldhwen blogu s názvom “Duchovno?!?” a zo zvedavosti som sa tam šla pozrieť, či náhodou nepíšu o Tine a jej blogu… 😉 Bol to zas jeden z tých prebraných českých článkov a nakopol moje myslenie istým smerom.
Prvé, čo ma dostalo, bol štýl autorky. Šla som sa pozrieť na jej webovú stránku a tento článok sa neodlišuje od ostatných jej článkov. Keďže štýl mi nesedel, už som nečítala podrobne, ale aj tak mám pocit, že veľa jej myšlienok by som bez zaváhania podpísala.
Naučila som sa však niečo iné. Naučila som sa, že to, ako píšeme o druhých (a ako vidíme tých druhých), vypovedá jedine o nás… To, čo v situácii chceme vidieť, to v nej nájdeme. Ak chceme vnímať, akí sú tí druhí nedokonalí, nájdeme pre to nejaký dôkaz. A to, čo vnímame, zas na druhej strane vytvára okolo nás určitý svet, v ktorom sa potom pohybujeme a pretože vnímame zosilnene nedokonalosť, v tejto začarovanej slučke do svojho sveta dostávame nedokonalosti stále viac a viac… No-go. Nielen voči autorke, ale aj voči mne. Okamžite som si spomenula na tých svojich “ksichtov”. A spomenula som si aj, ako sa to “necítilo dobre” a preto som začala s bobríkom mlčania. Čítať ďalej
“Pri stalkovaní sa obraciame dovnútra a sledujeme každú reakciu, ktorú máme.” — don Miguel Ruiz
V posledných dňoch ma znova dostávajú Ruizove citáty. Teraz mi Ruiz istú dobu nič nehovoril a aj Piatu dohodu som musela odložiť, pretože som sa na ňu nedokázala sústrediť. Ale v poslednom ani nie týždni som zistila, že zasa sa začínam chytať.
Odkladala som si zopár citátov, len som nemala čas ich spracovať. Tak sa mi myšlienky trochu neutriedene pomotali jedna cez druhú. Nejako vyštartovali s tým, že ľudia hľadajú lásku a spokojnosť vždy mimo seba – a že je to nezmysel. Týmto hľadaním “mimo” a upínaním sa na nejakého partnera, ktorý nás “určite zachráni” od všetkého, od čoho potrebujeme byť zachránení, si len posilňujeme svoj vlastný pocit nevyhovovania a núdze – a všetko to pramení v tom, že sme nehľadali na tom správnom mieste; nehľadali sme v nás. Čítať ďalej
V utorok som si pozerala názvy nových článkov na WordPresse a našla som jeden, ktorý vo mne vybudil istý myšlienkový pochod. A keďže ide koniec sveta a nevidím dôvod, prečo by vám niečo malo zostať ušetrené 😉 , tu je:
Názov článku bol nejako ako “všetko je v ľudskom srdci”. V tom momente moja dušička či pneumatička (nehodiace sa škrtnúť) zaúpela. Zasa cukrové láskovanie a srdcovanie, ktorým je ezoterika taká prepchatá! Ako môže niekto povedať, že “všetko je v srdci”, keď máme ešte aj hlavu, ruky, nohy, oči… Proste vybrať jeden aspekt a urobiť z neho “to pravé orechové”! Vrrr.
Potom mi ale prišlo, že nie je zaujímavé ako, ale prečo. Prečo to hovoria? Mala som vnútorný záblesk orla a kondora a myslím, že rozumiem: Čítať ďalej
“Všetko, čo robíme, všetko, čo sme, je postavené na našej osobnej sile. Ak jej máme dosť, stačí jedno slovo na to, aby nám zmenilo život. Ak jej dosť nemáme, môžu nám odhaliť aj to najúžasnejšie poznanie a napriek tomu sa na našej strane vôbec nič nepohne.
Vieš, že aj v tomto okamihu sme obklopení večnosťou? A vieš, že môžeš túto večnosť použiť, ak to chceš? Vieš, že sa dokážeš naveky rozšíriť ktorýmkoľvek smerom a že to môžeš použiť na to, aby si sa naveky kompletne preniesol hocikam? Vieš, že jediný okamih môže byť večnosť? Keby si mal dostatok osobnej sily, už len moje slová by ti poslúžili na to, aby si zozbieral svoje časti do úplného človeka a dostal sa k tej svojej podstatnej časti, ktorá leží mimo hraníc, v ktorých sa nachádzaš.” — Carlos Castaneda, Tales of Power Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 