Včera sme skončili Rok pre seba. Ďakujem všetkým mojim spolupútnikom, ktorí to so mnou a každodennou makačkou vydržali. (No dobre, nie každodennou. 😉 V máji sme mali asi mesiac pauzu, lebo blondínečka mala prerušený telefónny kábel a ňul internét.) Neviem, ako pre ostatných, ale pre mňa to bolo veľmi “turbo” obdobie – toľko som na sebe nezamakala už roky! A tým, že sa poskladala výborná skupinka so širokým spektrom názorov a uhlov pohľadu, museli sme sa hýbať vpred, aj keby sme neboli chceli!
Ľudkovia, za ten rok som 1. sa naučila mať sama seba rada a vážiť si to, čo som dnes, a 2. obnovila sa moja dôvera v ľudí. Otváranie srdca som na polceste vzdala, pretože sa to necítilo dobre; asi život ustojím lepšie ako ľadový cencúľ. Nuž čo – aj to som ja. 🙂
Toto je posledný článok v projekte. Vyberala som ho úmyselne (teda, prišiel mi na fesjbúku asi dva dni predtým a hneď som vedela, na čo mi bude 😉 ).
A potom sa to stane…
Jedného dňa sa zobudíš a si v tom mieste.
Si v mieste, kde sa všetko cíti v pohode.
Tvoje srdce je pokojné.
Tvoja duša žiari.
Tvoje myšlienky sú pozitívne.
Tvoja vízia je jasné.
Si v mieri: v mieri s tým, kde si bol, v mieri s tým, cez čo si si prešiel a v mieri s tým, kam smeruješ.
Aj vy ostatní môžete tento citát využiť. Pozrite sa spätne na svoj život – kde ste boli kedysi a kde ste dnes. Kam sa chcete odtiaľto pohnúť? Čo to znamená pre vaše prístupy a presvedčenia?
Rok pre vás. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
“Čo nové? Dlho sme sa nevideli..”
“Ja ti ani neviem, nič, všetko po starom.”
Poznáte takúto debatu? Ja bežne a pritom nič nie je po starom lebo život je zmena alebo minimálne každodenne ponúknutá možnosť na zmenu.
Včera pred spaním som tak trochen rekapitulovala / možno aj tri minúty 🙂 /, čo sa stalo od minulého septembra po tento.
Nič, vlastne všetko po starom. Na vonok nieto viditeľnej zmeny. Mám dve nohy, ruky, rovnakú váhu a ani účes nie je iný, oko mi nechýba.. napriek tomu keď sa stretnem s niekým po dlhšom čase, ľudia vravia, že vyzerám nejako inak. Nuž áno. Mám za sebou rok vnútornej práce. Drobnej, priam mravčej. Míľové čižmy som asi ani nepoužila. A presne o tomto bol celý projekt RPS. O drobných korekciách, o hlbokých rezoch čo na okolie nevidí, o čistení starých rán, o hojení, o radosti z uzdravovacieho procesu a zdieľaní toho, čo na otázku.. Čo nové .. niekomu len tak nepoviete.
Ďakujem Vám, takmer štyridsiatke spolupútnikov za kus Vášho života, čo ste nechali vo forme komentov na stránkach RPS. Ďakujem Ti Hela, že sme mohli byť súčasťou nášho liečenia.
A áno, znie to ako lúčenie, pretože stojím v cieli, vychutnávam, že som došla až sem. Je nádherné uvedomiť si, že čo je správne, ide ľahko a čo je ľahké je správne. Naberám hrdosť a radosť zo seba a nesiem si ju k novému cieľu. Takto o rok, pri jesennej rovnodennosti budem rekapitulovať znova. Cieľ je zmierenie sa zo sebou samou tak, aby moja duša bola celistvá a vyživená.
Páči sa miLiked by 7 people
Vcera bol este september. Mam ho rada. Narodila som sa v nom. Minuly bol plny ocakavani. Tento je kludny a jasny. Vdaka RPS.
Páči sa miLiked by 3 people
🙂 Všetko najlepšie k od-nás-nečakaným narodeninám! A povedz si, ako si ja hovorím zakaždým, keď prejde ďalší rok: “Dožiť sa s týmto ksichtom tohto veku je ÚSPECH.” 😛
Páči sa miLiked by 4 people
Rozhodla som sa k clanku prekopirovat moj komentar, ktrory som napisala aj v nasom mensom kruhu Rok pre seba- vzdy si to tu budem moct najst na pousmiatie..
Mohli sme totiz vycitit a vyjadrit sa k danym otazkam aj cislicami kde sme boli pred rokom a kde sa nachadzame teraz. Citat hore ako ciel aj mojej cesty zodpoveda 100%.
Kedze ja mam cisla velmo rada, 12% pred rokom a 86% dnes sa mi ukazalo a som prekvapena tymi 12%, no tak som sa vtedy citila a zaroven velmi hrda na to co som dnes- prijemnejsia, tolerantnejsia, kludnejsia, nezavislejsia a mozgovejsia osoba, ktora sa ovela viac tesi zivotu kazdym dnom. Helar a ostatni priatelia, z hlbky srdca Vam vsetkym dakujem za dodanu podporu a silu a za to, ze ste ‘uz’ mojou sucastou 🙂
Pre mna je RPS zahadou, ze nieco taketo existuje a dokaze pomoct k mojmu rastu kozmonautskou rychlostou- tak to citim, takze vyborna idea a vymakany projekt.
Mojou vyzvou je konanie- viem o tom premyslat aj rozpravat, ale do kononia si netrufam. Potreba verit si naplno a vediet sa na seba v kazdej situacii spolahnut.
A vid, pred rokom by som tu vypisala celu stranku, co vsetko ja by rada… ak toto nie je poriadny vysledok hodny hrdosti a vdacnosti!!! 😀
Páči sa miLiked by 2 people