Rok pre seba bol môj prvý sebarozvojový projekt pre iných. Ale povedzme si pravdu – pracovala som na sebe rovnako ako ostatní. Po dobu jedného roka sme sa v uzavretej skupine každý deň venovali nejakému aspektu zo seba… nejakej našej “persone”.
A čo to znamená, “persona”? No jednoducho – počas života sme dostávali výchovu, ktorá nás naučila, ako sa správať, aby nás mali radi, a čo radšej nerobiť, pretože okolie na to reaguje nepriaznivo. Zistili sme, že niektoré naše vlastnosti sú “zlé” a že nevyhovujeme predstave o ideálnom dieťati, priateľovi, partnerovi, pracovníkovi, šéfovi, rodičovi kvôli tomu-a-tomu. Tejto veci sa hovorí “spoločenské programovanie”, prípadne v ezoterike “domestikácia duše” 🙂 . A je to presne to, ako čo to znie – svet nás okresáva na takú podobu, v ktorej s nami vie existovať a v ktorej sme ľahko motivovateľní (čítaj: manipulovateľní).
Neskôr to ešte umocnili naše zážitky úspechov/neúspechov a príbehy, čo sme si o nich, o sebe a o svete začali rozprávať (tzv. interpretácie). Tak sme sa z pôvodného kompletného jedinca rozdelili na “vyhovujúcu” časť a “nevyhovujúcu” časť. A tá vyhovujúca ešte pozostáva z dvoch súčastí: z toho, čo svetu predvádzame ako našu výkladnú skriňu, hoci možno sa tak vnútri vôbec necítime, a to, čo skutočne sme a umožňujeme si cítiť. No a ten zvyšok, pod ktorý sa nepodpisujeme, sa presúva do skladiska neželaných person – častí našej osobnosti, ktoré dostávajú samostatnú podobu, prístup k svetu, rozprávajú si svoje vlastné, často veľmi odlišné príbehy a keď niečo chceme dosiahnuť, obvykle nás neskutočne brzdia a sabotujú. Také typické persony sú Nemilované Dieťa, Zlomené Srdce, Výberom Preťažený, Škarohlíd, Truhlík, Ukrivdený Iniciatívec, Mesiáš, Zajko Bojko alebo Obeť Zlého Sveta. Všetci máme svoje vlastné, ktoré sa zakladajú presne na našich zážitkoch a príbehoch, čo si o nich ešte stále rozprávame.
A úplne najhoršie je, že keďže netrčia vo výkladnej skrini, ale v sklade za ňou, často sme ich už stratili z očí a netušíme, prečo v rozhodných okamihoch sami seba sabotujeme. Netušíme, že práve sa k slovu dostala niektorá naša persona, ktorá je toho názoru, že ale to, čo práve chceme, je to posledné, čo potrebujeme. 😛
Koniec so sebasabotážou!
Projekt Rok pre seba je určený na to, aby nám zviditeľnil naše vnútorné programovania a nahradil ich otvorenejšími, viac umožňujúcimi. 365 dní po sebe sa budeme každý týždeň venovať inej téme. Každý týždeň sa opiera o jeden hlavný článok s cvičením a po zvyšné dni budete každý deň “dopovaní” nejakým malým citátom, podnetom na zamyslenie alebo nejakou pikoškou. Takže aj keď budete po zvyšné dni “pracovať” minimálne, projekt vám nedovolí stratiť z očí tému týždňa a tým vás bude posúvať vnímaním k novým uhlom pohľadu a novému správaniu. Súčasne vám umožní, ak jeden deň potrebujete vynechať, neskĺznuť oproti zvyšku skupiny, pretože tie drobné každodenné podnety sa dajú veľmi rýchlo dobehnúť.
Čo o Roku pre seba hovoria bývalí účastníci?
Aprielka: “Za mna opat dakujem za RPS. Stala som lepsou verziou seba. Tak to citim. A zlepsil sa moj postoj najma k muzovi. A doma je pohoda. Takze rysovat postavicku aj zvnutra sa vyplatilo…”
Ivana: “nádherné ako tento projekt nevedomky chytá aj môjho muža, ako sa učíme spolu navzájom, ako miesto emotívneho vyvretia odstupujem zo situácii a on tiež, minule poznamenal miesto klasického 😆 čo ti je?.. vidím že cítiš nepokoj
[…] Podrobnejšie som o kurze písala v tomto článku (aj s hodnoteniami niektorých účastníkov). […]
Páči sa miPáči sa mi