Včera sme skončili Rok pre seba. Ďakujem všetkým mojim spolupútnikom, ktorí to so mnou a každodennou makačkou vydržali. (No dobre, nie každodennou. 😉 V máji sme mali asi mesiac pauzu, lebo blondínečka mala prerušený telefónny kábel a ňul internét.) Neviem, ako pre ostatných, ale pre mňa to bolo veľmi “turbo” obdobie – toľko som na sebe nezamakala už roky! A tým, že sa poskladala výborná skupinka so širokým spektrom názorov a uhlov pohľadu, museli sme sa hýbať vpred, aj keby sme neboli chceli!
Ľudkovia, za ten rok som 1. sa naučila mať sama seba rada a vážiť si to, čo som dnes, a 2. obnovila sa moja dôvera v ľudí. Otváranie srdca som na polceste vzdala, pretože sa to necítilo dobre; asi život ustojím lepšie ako ľadový cencúľ. Nuž čo – aj to som ja. 🙂
Toto je posledný článok v projekte. Vyberala som ho úmyselne (teda, prišiel mi na fesjbúku asi dva dni predtým a hneď som vedela, na čo mi bude 😉 ).
Jedného dňa sa zobudíš a si v tom mieste.
Si v mieste, kde sa všetko cíti v pohode.
Tvoje srdce je pokojné.
Tvoja duša žiari.
Tvoje myšlienky sú pozitívne.
Tvoja vízia je jasné.
Si v mieri: v mieri s tým, kde si bol, v mieri s tým, cez čo si si prešiel a v mieri s tým, kam smeruješ.
Aj vy ostatní môžete tento citát využiť. Pozrite sa spätne na svoj život – kde ste boli kedysi a kde ste dnes. Kam sa chcete odtiaľto pohnúť? Čo to znamená pre vaše prístupy a presvedčenia?
Rok pre vás. 🙂











Napísať odpoveď pre alang Zrušiť odpoveď