“Vrcholom špeciálneho umenia, ktoré ťa chcem naučiť,” začala, “je čosi nazývané abstraktný let a prostriedok, ako to dosiahnuť, nazývame rekapituláciou.” Siahla dovnútra jaskynky a dotkla sa ľavej a pravej strany môjho čela. “Vedomie sa musí presunúť odtiaľto sem.”

/…/ “Telo musí byť obrovsky silné, aby vedomie bolo silné a fluidné a bolo schopné preskočiť z jednej strany priepasti na druhú v mihu oka.”

“Odteraz potrebuješ viesť život, v ktorom najvyššiu prioritu bude mať vedomie. Musíš sa vyhýbať čomukoľvek, čo oslabuje alebo poškodzuje tvoje telo či myseľ. A takisto je dôležité v súčasnosti prerušiť všetky fyzické či emocionálne putá so svetom.”

“Prečo je to také dôležité?”

“Pretože viac ako čokoľvek iné potrebuješ nadobudnúť jednotu.”

Clara vysvetlila, že sme presvedčení, že v nás existuje dualizmus; myseľ že je tá nehmotná časť z nás a telo je tá hmotná, konkrétna časť. Toto rozdelenie udržiava našu energiu v stave chaotickej rozdelenosti a bráni jej znova sa spojiť.

“Byť rozdelený patrí k človeku,” pripustila. “Ale naše rozdelenie nie je na myseľ a telo, ale na telo, ktoré obsahuje aj myseľ alebo ´ja´, a na dvojníka, ktorý je schránkou našej základnej energie.”

Povedala, že pred narodením vnútená dualita človeka neexistuje, ale že počínajúc narodením tlak úmyslu ľudstva tieto dve časti rozdeľuje. Jedna časť sa obráti navonok a stane sa z nej fyzické telo, druhá sa obráti dovnútra a stane sa z nej dvojník. V okamihu smrti sa ťažšia časť, telo, vracia do zeme a je ňou absorbovaná, kým ľahšia časť, dvojník, sa stáva slobodnou. Nanešťastie, keďže však dvojník nebol nikdy zdokonalený do úplnosti, zažije slobodu len na okamih, než sa rozptýli do vesmíru.

“Ak zomrieme bez toho, aby sme vymazali falošný dualizmus tela a mysle, zomrieme obyčajnou smrťou,” povedala.

S tónom, akoby mi hovorila tajomstvo, povedala, že zomierame preto, že nám nikdy ani len nenapadli, že by sme sa mohli transformovať. Zdôraznila, že túto transformáciu treba  urobiť už za života a že uspieť v tejto úlohe je jediné skutočné určenie človeka. Všetky ostatné dosiahnuté ciele sú prechodné, pretože smrť ich rozpustí na ničotu.