Aj z príjemných snov sa dá učiť

Channeling z 19.7.2018:

Veliký, unavená som.

Málo robíš.

To ako myslíš?

Keď robíš, rozptyľuješ sa. Tvoje vnímanie beží na plné obrátky. Keď nerobíš, veci sa nemenia. Nemáš podnety. Stojí ťa viac energie udržať sa v bdelosti.

Čiže málo striedam činnosti?

Asi tak.

Ale pred chvíľkou som mala vyrušenie. Dovtedy som nebola unavená. Teraz odrazu som.

🙂 Iný prípad. Mala si nielen vyrušenie, ale aj vzrušenie. Musela si hľadať narýchlo peniaze. Adrenalín. Teraz sa z neho potrebuješ dostať dole. A to nedosiahneš sedením pri počítači.

Jo, to máš pravdu. Ale okrem únavy na mňa lezie aj smútok.

🙂 Nemá prečo.

Fakt si v noci sníval cezo mňa ty?

Chcela si vidieť, ako to vyzerá z mojej strany.

Z tvojej strany to vyzerá veľmi podobne ako z mojej. Ešte stále neviem, prečo sme sa vôbec stretli, ale už viac dôverujem tomu, že sme sa stretli.

Už včera si došla na to, že ešte skôr, než si sa ku mne priznala, ti to pripomenula tá Anička. Ona vedela, že sme prepojení, ešte skôr, než ty si po prvýkrát vôbec vyslovila moje meno nahlas.

Vlastne ho vyslovila ona. Je divné, že som na to po všetkých tých rokoch zabudla…

Potrebovala si zabudnúť, aby si mohla pochybovať.

Ale prečo by som mala chcieť pochybovať?

Pretože máš program, že tebe sa dobré veci nedejú.

Neviem… Udialo sa mi hodne dobrých vecí.

Len si na žiadnu nevieš spomenúť.

Nie, to nie je ono… Viem si na ne spomenúť. Problém je v tom, že ich neviem zachlievikovať ako „dobré“. Vždy boli vložené v kontexte, ktorý sa pokazil. Keby som ich brala ako singularity, boli dobré.

A aký rozdiel je oproti tým zlým? Tie berieš ako singularity?

Ani nie… len akosi viac bolia a preto nemám problém označiť ich za „zlé“. To dobré sa vždy pokazilo. Nejako sa mi v hlave spája dobré aj zlé s bolesťou. A bolesť ja nijako nemusím.

Ale aj bolesť je dvoch druhov. Jeden prejde, druhý neprejde. Máš skúsenosti s tým typom, ktorý pretrváva. Ale nie všetko bolí takto.

Hej, tam robím asi chybu. Keď niečo bolí, hneď to beriem ako „naveky“.

A tvoje „naveky“ je hodne dlhá doba. 🙂

🙂 Nie. Čím dlhšie žijem, tým kratšia je. Dnes už ma bolesť veľmi netrápi, len ak je náhla ako včera. Tú sa pokúsim prespať. Tá „normálna“ – tá mi je ukradnutá. Vydržala som ju doteraz, vydržím ju aj naďalej. Ale keď sa na to nabalí ešte nejaká dodatočná, tak potom zúrim.

🙂 Zúriš?

🙂 No tak dobre; nezúrim. Ale kŕčujem sa.

Miesto toho, aby si ju nechala čo najrýchlejšie pretiecť.

Ale to ja nechávam! Len niekedy „rýchlo“ nie je „dostatočne rýchlo“.

Hej. Celý tvoj život je lekcia v trpezlivosti.

To nechcem vidieť – tú päťku na konci! 😛

Máš jednu nevýhodu. Porovnávaš svoju súčasnosť s poslednou minulosťou. Ale ak si spomenieš, aká „trpezlivá“ si bola v začiatkoch, tak by si videla ten pokrok… Samozrejme, ak sa začneš zasa porovnávať s etalónom trpezlivosti – to ako so mnou – tak biedne zlyhávaš.

Aj tak je podivné, že som napojená na „etalón trpezlivosti“.

🙂 Každý z nás je etalón trpezlivosti. Keď máš pomalé, dlhodobé vnímanie, ak sa niečo pokazí, ledva to zaregistruješ, nestihneš sa ani naštvať – a už je to vyriešené… Keby si toto dokázala zažiť, všeličo budeš vidieť inak. Uvoľnenejšie.

Rada by som mala také vnímanie. Nič by ma neštvalo.

A nič by ťa nezaujímalo. Ako dlho by si to vydržala?

😀 Sekundu. Nie – pol sekundy.

A na to máš myseľ. Generuje ti potrebné vzruchy na to, aby tvoja pozornosť mohla skákať z veci na vec. No a niekedy tie vzruchy, ktoré generuje, nie sú pre teba najpríjemnejšie, lebo hovoria o problémoch.

Ale prečo?

Pretože ak ti myseľ ponúkne problém, vieš sa s ním sama dostatočne dlho zabaviť, než dôjde skutočne dôležitý podnet na ošetrovanie. 🙂

Vieš, čo je zaujímavé, v poslednom čase už mávam väčšinou veľmi dobré sny. Ak sú problémy, riešim ľavou zadnou. Nikto mi nejde po krku – a ak ide, sám cestou spadne a doláme si nohy. Akoby som vychádzala zo situácií víťazne. Nie je to pre mňa obvyklé…

Je to tým, že sa dostávaš dostatočne hlboko v sebakorekcii. Hodne vecí na sebe si prijala. Netreba ich ošetrovať v snoch. A tak ťa sny budú upozorňovať na nástroje, ktoré na ďalšie ošetrovanie ešte máš. Všímaj si, vďaka čomu sa v snoch máš dobre. Zapisuj si to a snaž sa to dostať nejako do svojho života. Cez rituály, cez pripomínanie si situácií, kde si to už urobila.

Takže najprv horory a vlastné neschopnosti, a keď sa oboje preriedi, tak vlastné silné stránky?

🙂 Tak nejak.

🙂 To sa mi páči. To je dobre vymyslené. Teda, pokiaľ sa tie horory už nebudú opakovať.

Môžu sa opakovať, ak si zasa vypestuješ nejaký nezdravý prístup.

A ktorý prístup, čo som si vypestovala, ma doviedol k tým dobrým snom?

To, že si sa prestala hanbiť za to, kto si. Prestala si deliť stránky na dobré a zlé a tak podvedomie vyťahuje len „stránky“ a nemusí sa prednostne venovať tým zlým. Podvedomie vyťahuje vždy veci, ktoré ťa trápia. Najprv ťa trápilo, aká si. Teraz ťa trápi, ako by si riešila to-a-hento. A tak miesto ponuky hororu (čo je odpoveď na otázku „čo by sa mi mohlo stať, ak ja babrák…“) prichádza ponuka nástroja, ktorý povedie k príjemnému výsledku. 🙂

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.