Naposledy som písala o preberaní zodpovednosti za svoje výsledky. T. Harv Eker použil úžasný príklad, ktorý mi zasa niečo zabetónoval. Použil príklad športových tímov. Čo robia po každej súťaži? Sadnú si a rozoberajú svoju vlastnú hru. Nerozoberajú, ako hral ten druhý tím – to by sa pasovali do pozície Obete. Miesto toho rozoberajú seba. Ak zvíťazili, hľadajú v svojom výkone to, čo ich priviedlo k víťazstvu. Ak prehrali, hľadajú, kde mali urobiť niečo inak. Sústavne sa sledujú, rozoberajú, diskutujú. Seba. Prečo? Lebo za naše výsledky sme zodpovední my sami – to my ich vytvárame tým, že niečo nejako robíme alebo nerobíme.

Najužitočnejšia otázka pri zhmotňovaní i práci na sebe teda nie je “čo mám spraviť, aby som konečne…”, ale:

Čím vytváram to, čo práve je?

Ak máte problémy s financiami, pýtajte sa: Čím si vytváram svoj nízky príjem? Ak sa vám rozpadá vzťah, pýtajte sa: Čím si vytváram tento nevyhovujúci vzťah? Čím si vytváram tento hnev? Čím si vytváram tento stres? Čím vytváram to, že XY sa ku mne správa povýšenecky?

Pretože existuje pravidlo, ktoré hovorí, že vy učíte ľudí, ako sa k vám môžu správať.

Ruku na srdce – nie je pravda, že v živote máte ľudí, ktorí sa k vám správajú rozdielne?

A nie je pravda, že v živote máte ľudí, ku ktorým sa vy správate rozdielne? Podľa toho, čo si od nich sľubujete? Že to, čo poviete jednému, si netrúfnete povedať inému?

Keď začnete rozoberať svoje situácie a hľadať v nich správanie, ktoré ich vyvolalo, získavate šancu poučiť sa a nabudúce spraviť niečo inak – a s iným výsledkom.