Včera som sa trochu rozprávala s Gabrielom. Už ani neviem, ako sme sa k tomu dostali, ale vysvetľoval mi, ako to funguje s energiou a naším energetickým rastom.

Vychádza mi z toho, že v pôvodnej forme sme istý typ energie – ale nie len typ, ale aj istá intenzita a kombinácia s inými typmi. Ak žijeme v predstave, že sme oddelení, svet je nepriateľské miesto a potrebujeme sa porovnávať s inými, tak sa vlastne upevňujeme v tom, ako momentálne vibrujeme. Upevňujeme v sebe to, čo sme.

Ale okrem schopnosti oddeľovať sa, budovať okolo seba “ochrannú bublinu”, máme aj schopnosť spájať sa s inými energiami. Môžeme sa s nimi spájať náhodilo alebo cielene. Náhodilé spájanie mi vysvetľoval ako “strpíš tú energiu a ona ti neublíži”. Aj to nás energeticky mení – rozširuje to našu pôvodnú vibráciu aspoň čiastočne o vibráciu toho s čím sme sa spojili.

Minule ma učili, že nemám strpieť, ale si to mám vychutnať. Nerozumela som, prečo, ale urobila som to. Je to, ako keď vás postavia doprostred ohňa, že sa s ním máte spojiť, že ho máte zniesť. A tak zatnete zuby a znesiete ho a naučíte sa, že nie vždy je oheň nepriateľ… Už toto vás vnútorne mení, pretože miesto predsudku “oheň je nepriateľ” začínate skúmať, kedy ho máte považovať za hrozbu a kedy nie.

Ale úplne nový zážitok je vliezť do ohňa, pripustiť ho, ako si prehrýza svoju cestu cez vaše “mäso” (ochrannú bublinu) a vychutnať si ten pocit, kedy ste jedno s ohňom. Ešte mi to celkom nejde, ale už sa snažím. Gabriel mi vysvetli, že takéto spojenie sa s inou energiou výrazne mení (rozširuje) našu vlastnú energiu/vibráciu – ruší to pocit, že “svet je nepriateľský”.

Keď to na mne nedávno skúšali, nemala som pocit, že by sa bolo vo mne niečo zmenilo – ale včera som pochopila, že k tej zmene došlo a ja už reagujem z iných predsudkov. Zatiaľ ešte neviem, aké sú, ale veď ja na to skôr či neskôr dôjdem.

Druhá vec je ale kvalita energie, s ktorou sa spájame. Sú energie, ktoré majú dosť silnú “nízkovibračnú” zložku (sorry za hrozné slová, ale neviem to povedať inak). Príklad môže byť energia odovzdanosti, ktorá v sebe obsahuje dosť veľa z kapitulácie, bezmocnosti a beznádeje. Nikdy nevieme, ktorú časť v svojej vlastnej energii touto zmeskou posilníme – možno tú ochotu prijať, že svet nevieme vždy ovplyvniť, ale možno tým posilníme našu vlastnú bezmocnosť a beznádej… Tak mi z toho vychádza, že si treba za každú cenu poupratovať svoje vnútro, než s tým cieleným spájaním začneme. Viem si predstaviť, že ak vnútri sme relatívne vyvážení a ukotvení v sebe, môžeme si dovoliť spojiť sa s hocijakou energiou bez toho, aby nám poškodila. Gabrielovi tiež nevadilo, keď sa spájal so zúfalstvom a podobnými emóciami, ktoré som mu dodávala. Pocítil ich, dozvedel sa, čo sú zač, a pokračoval byť tým, čím bol aj predtým. 🙂