Ako teraz finišujem projekt, zostala som celkom bez emócií – a tak sa mi ťažko píše Vďačnosť. Všetko je v poriadku (alebo aspoň v normále), nijaké emočné poryvy (chvalabohu) a stále doma a sama s kožúškami, ktoré však po tieto dni zo mňa veľa nevidia… Takže pohoda, za tú som vďačná, aj za ten nedostatok emocionality (dobrý oddych), dokonca mi to pomohlo dôverovať Krídlatým aj dlhšie ako dva dni 😛 …
Pohoda. Len keď teraz len robím, tak už niet pomaly čo jesť – už som sa prežrala chladničkou až do mrazáku… 😉 Včera som spustila večer úplne úpadkovú akciu – nemala som čo mlsať (už mi došli čipsy), tak som si doniesla dózu otvoreného ananásu a vyjedala som ten. Úpadok. Čabajka by bola lepšia, ale to by som musela do obchodu – a to mi srdce nedá. Zadok prirastený o stoličku, oči prirastené k obrazovke a jedna ruka prirastená k myši. Tá druhá má dovolenku. To som celá ja. 🙂
Pridaj komentár