Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manDnes som sa zasmiala. Pred týždňom-dvomi som dala do nádobky s vodou odrezaný konček mrkve. Pekne mi na ňom vyrašili tri lístky, ten najväčší už mal aj 10 cm… 🙂 Až do dnes. Dnes som nechala mačičky papať večeru v kuchyni bez dohľadu – a skončilo to tým, že mrkva už lístky nemá, len tri holé stonky trčia do plafónu. 🙂 Pažravci.

Ale v podstate vďačná za to, že je deň už za mnou, i keď začínal vcelku veľmi príjemne… ale potom som šla do nákupného centra, bolo dobre a pohoda, vrátila som sa domov, pred domom ma už čakali Blekinko a Malá a pekne sa spolu hrali, nasypala som im do misiek, šla dovnútra, urobila si kávu – a pohoda skončila. Chytila ma obrovská nervozita, zistila som, že vysielanie nastavené na nahrávanie sa nenahralo, kožúšky sa začali jašiť, pri najmenšom zvuku (a niekedy aj bez zvuku) sa strhávali a zdrhali a cestou prevracali všetko, čo nebolo niekde pribetónované. Sledovala som ich besnosť, moju zúrivosť, a snažila sa ukľudniť… Nakoniec sa podarilo (hoci Misty sa mi pokúšala niekoľkokrát po sebe oddrapiť ruku), doniesla som si večerný čaj, Ryšík sa strhol, vyskočil na stôl a čaj skončil na koberci. 😦 To už som sa nezdržala a naziapala som ako na hory. 😦 Chudáčik, zdrhol a prišiel až o hodinu, ale potom som ho patrične vyhladkala. Nemôže za to, že je mačka (teda kocúr) v svete človeka.

Vďačná za to, že som to vnútorné vrenie po celý čas monitorovala a že trvalo až tak dlho, než som vypenila. Nejako sa zlepšujem. 🙂

Vďačná, že Blekino sa s Malou nebije, ale kamaráti. Keby to bolo inak, bolelo by ma srdce. Vďačná za to, že sa ku mne prišuchtal a nechával sa hladkať priamo pred Malou; nech sa naučí, že ľudia sa môžu dotýkať aj bez toho, aby ubližovali. Vďačná za to, že Malá už takmer neodbieha, keď jej vyjdem nasypať papušku. (Ale na superprémiové granule sa mi vykaki. Tie si môžem žrať sama. Ona chce Royal Canin alebo Farmina. 😉 )

Nejaká som extrémne unavená.  Dnes som pozerala The Ring a nejaká baba vyliezla z obrazu. Do koľkých dní po tom pozeraní to má človek umrieť?

Inak, práve dnes som sa dozvedela, že zomrel Miguel Ferrer. Nejako sa moje ročníky prerieďujú. 😦 Ešte som si nezvykla pozerať sa, kto medzičasom zomrel, ale akosi lepšie už chápem debaty kedysi s babičkou. 🙂

Advertisements

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s