Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manVčera večer, ako som si tíško pracovala na internete, prerušilo sa spojenie. A do dnešného obeda sa neobnovilo. Až keď mi technik poradil, aby som resetovala router.

Takže včera nebola ani vďačnosť – ale ani by som asi nebola bývala schopná niečo napísať. Včera bol extrémne zlý deň – a dnes ešte horší. Nie že by nebolo za čo byť vďačný, ale včera som už bola v stave, že ešte trochu sa to zhorší a volám si sanitku… Chodila som v 90-stupňovom predklone, ako som sa nevládala od bolesti narovnať. Potom som si ľahla, nejako som to prespala a dnes už zostala len migréna.

V noci som si povedala, že už toho života stačilo, a šla som na svoju lúčku, uložila som sa vedľa pníka, rozpadla som moje telo a nechala ho prerastať trávou. Dnes, ako som dopoludnia umývala riad, mala som obraz Gabriela, ako tam prišiel a začal ma zas dávať dohromady, hoci z pravej nohy už boli len kosti, ale on ma nejako “utľapkal” do ľudskej podoby – z hliny… 😉 Uvedomujem si, že ide jar a na jar ja v posledných rokoch vždy idem skapať, ale ešte nie je marec, tak čo to? Už asi ani ten marec nedotiahnem. V našej rodine sa umiera v januári. 🙂 Ešte mám pár dní, aby som to stihla… (Inak, keď som si kedysi zisťovala, dokedy si požijem, tak mi naozaj vyšlo, že zomriem v januári… A to už je vyše 20 rokov!)

Dneska nám došli granulky, takže blondínečka nemusí zoškrabávať posledné zvyšky a lámať si hlavu, čo budú kožúšky žerky,,. Ako som ráno šla nasypať Blekinovi, pri miske bol drozd a vyžieral mu jeho granule a Blekino zalezený v svojej búdke drichmal a kašlal na zlodeja… 😀 Dobre som ho rozmaznala! Už ho ani drozdy nezaujímajú!

V poslednom týždni k nám chodieva straka. Posadí sa na borovicu a volá a ja sa chodím pozerať a prihováram sa jej, ale cez okno ma nijako nemôže počuť. 🙂 Pamätám si, ako ma privolávala, keď maminka mala Alzheimera a blúdila po vonku – straka priletela a kričala tak dlho, až som sa šla pozrieť a zistila som, že maminky niet! Tak aj teraz zakaždým, keď priletí, obídem celý dom a pre istotu kontrolujem, či je všetko v poriadku… 🙂

Dnes som bola v obchode, skúšala som si sukňové nohavice a musela som M ísť vymeniť za S – s mojím zadkom! Fakt si každý tie veľkosti robí podľa svojho. Ale vďačná za ten dobrý pocit, keď mi niečo bolo priveľké. (V posledných rokoch to býva naopak.)

Vďačná, že sa zrejme staviam znova na nohy. Po maminkinej smrti som dosť pustila opraty z rúk a aj v tom dome to tak vyzeralo… Odkedy som po Vianociach kúpila Roombu, pucuje sa u nás denne aj dvakrát – a začína to byť vidieť. Cítim sa oveľa spokojnejšia a hrdá na seba a pustila som sa už aj do upratovania. 🙂 Síce som teraz kožúškom prenechala krabicu od škrabadla a celá izba je zahádzaná kúskami lepenky, ale veď v sobotu sa povysáva a aspoň sa pár dní pohrali… Včera už blbli tak stuha, že som šla spať a zatvorila som dvere a pri mne ostali len dve mačky, čo v izbe spali, a ostatní sa mohli naháňať a rambajziť za zatvorenými dverami. Keby mi bol včera niektorý z nich skočil v noci na ľadviny, tak to nerozdýcham. 🙂

A posledná vďačnosť na dnešok: práve si uvedomujem, že mi poľavuje trochu migréna… 🙂

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s