Niekedy nás pochytí splín alebo depresia a máme chuť všetko vzdať. Toto je pripomienka, že aj silní ľudia mávajú slabé chvíľky… a že najväčšia únava na človeka prichádza tesne pred koncom.
Takže… vždy sa dá urobiť ešte jeden krok. A keby hneď aj bol krokom späť – v danom okamihu nikdy neviete odhadnúť, či sa vaša cesta práve nezmenila na slepú a jediný múdry ťah je vrátiť sa kúsok späť a odbočiť inam.
Kým dýchame, dovtedy sa veci vyvíjajú. Ak však dýchame a stojíme, potrebujeme zázrak na to, aby sa zmenili… kým ak sa hýbeme, každý nový pohyb vyvoláva prepočítanie sa reality do novej podoby – a tým aj šancu na niečo nové. 🙂
Pridaj komentár