Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manMoje mačacie tričko zo včera malo taký úspech, že som dnes šla na objednávku kúpiť ešte jedno… Ale cestou som sa zastavila na pošte, pretože som tam mala doporučený list zo ZSE. A vypenila som.

Upozorňujú ma, že som nezaplatila, a že ma odpoja od elektriny a budem musieť zaplatiť 60 € za znovupripojenie a za túto upomienku mi naúčtujú 5 €… Tak som sa pozrela a chlapci/dievčatá sa tak trochu pomýlili – nielenže som zaplatila, ale som zaplatila presne podľa ich pokynov, ktoré v čase platenia boli iné ako v napísanom liste (variabilný symbol)… Platba prebehla 3 dni skôr, ako mi oni napísali svoj paškvil, takže 5 € za upomienku si môžu strčiť kamsi, smú si debordelizovať svoje účtovníctvo a priradiť moju platbu tomu variabilnému symbolu, ktorý im vyhovuje lepšie z tých dvoch, čo mi poslali. Ale najviac ma nakrkol tón listu. Nikde nijaká možnosť, že by mohla byť aj chyba na ich strane, len samé vyhrážky voči klientovi. Socík jak hovado. Ak ste niekto zo ZSE alebo tam máte známych, tlmočte in tento môj názor – dostanú ho ešte aj doporučene. Taká sprostá, ako v tom liste, som ešte v živote nebola. A ak sa pokúsia čokoľvek odpájať, tak ja zapojím právnikov a súd.

No, tak toto mi dosť pokazilo radosť z dopoludnia, kde mi Univerzum evidentne nadŕžalo – dokonca som dostala po takmer roku kúpiť vykostený zajačí chrbát! Bude sa vyprážať… 😀 (=blažený a mlsný úsmev)

Vďačná, že som stihla prísť domov načas, aby kožúšky ani len nenapadlo, že majú obedík neskoro… Napapali sa jedna radosť. Poobede som zaregistrovala aj Blekinka, že si vliezol do vyhrievanej búdky. 😀 Druhý blažený úsmev.

Keby nie Západoslovenskej energetiky, tak by to bol ideálny deň. Všetko sa mi darilo, všetko išlo ako po masle, pochodila som obchodíky a nepotrebovala som nič (čo mi ale nezabránilo kúpiť si nádherne starosvetskú kvetinkovanú blúzku). Po návrate domov som popracovala a urobila zopár návrhov na jeden propagačný mailing, kde som zas skúšala niečo nové, a celkom mi to vyšlo. Potom boli síce Midsomerské vraždy, ale tieto som neobsedela, pretože som ich nedávno videla v nemčine, a nemecká verzia bola predsa len o kúsok kultúrnejšia ako tá česká. Vďačná za to, že migréna, čo ma obchádzala od rána, sa obmedzila len na bolesti hlavy a tie ostatné príznaky si odpustila. Poroombovala som celý dom, Roomba sa pokazila a musela som ju opravovať (čo som zvládla ľavou zadnou, pretože nešlo o elektriku) a konečne som našla od nej pokladničný blok, za čo som nielen vďačná, ale ten kameň, čo mi odpadol zo srdca, vyvolal asi aj poriadne zemetrasenie. 😉

No a poobede som z toho chodenia medzi ľudí ochorela. 🙂 Ja sa na to môžem vykaki. 🙂

Myslela som, že zajtra budem mať voľno, ale nečakane pracujeme. Budem musieť trochu pohnúť mozgom, aby som stihla všetko, čo je naplánované. Na druhej strane, človek je vďačný za to, že je čo robiť. 🙂

Ako som dnes sedela v autobuse, cítila som sa nekonečne dobre v svojom živote. Je to dokonalé. Na bolesť si človek aj tak po čase zvykne – a ten zvyšok proste štimuje. 🙂 Nikdy som si nemyslela, že sa v tomto veku a takto sama budem cítiť takto dobre. 🙂 Vlastne ak je pravda, že si svoj svet zhmotňujeme, tak napriek tomu, že sa mi niekedy na okraji mihne nejaká Západoslovenská energetika, odviedla som dokonalý kus roboty. 🙂 Taký dokonalý, že najbližší krok už by malo byť to, čomu Nemci vravia “odovzdať lyžičku”. 🙂

Advertisements

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s