Milujem, keď plány vychádzajú

I-love-it-when-a-plan-comes-togetherSpomínam si na 80. roky, kedy bežal seriál A Team. Bol tam chlapík, ktorý hovoril “Milujem, keď plány vychádzajú.” Nejako som si to osvojila – a dnes som si to povedala. 🙂

Dnes sa zavŕšila poznávacia slučka, ktorá začala pred nejakými 2 mesiacmi. Bola som na seminári k zhmotňovaniu, kde sme odhaľovali svoje najväčšie samonastolené obmedzenia. Čítať ďalej

Negatívne emócie: zlo, utrpenie a Obeť, ktorá nijakou nebola

psycanicsUž minule som sľubovala, že popíšem jedno z mojich “osvietení”. Je z kapitoly 13 Psycanics.

Naše negatívne emócie sú energetické reakcie (výsledky) našich negatívnych predstáv o sebe (negatívneho sebaobrazu). Pritom “negatívny” neznamená nutne “som ksicht”, ale aj presvedčenia typu “toto nedokážem” alebo “dobrý človek toto nerobí”.  Vnútorne útočia na náš skreslený sebaobraz a navonok sa premietajú buď do útokov na iných (hnev na iných, ktorí to robia), úteku pred tými, ktorých vnímame ako mocnejších (strach), alebo do nárekov nad okolnosťami, ktoré nedokážeme zmeniť (ľútosť). Čítať ďalej

Šťastie, láska a emócie

by Sean O'Shea ArtAko som sa tohto roku presunula do emocionálnej energie, začínam spracovávať. A keďže spracovávam, nastal čas “poliečiť” vzťah medzi Láskou a mnou. (Hehe, poznáte rozdiel medzi “poliečiť” a “vyliečiť”? Je to presne ako “pos*ať sa” a “vys*ať sa”. 😛 )

Takže ideme poliečovať 😉 . V posledných dňoch sa mi všetko, čo som čítala alebo videla, točilo okolo emócií a ako s nimi narábať. Čítať ďalej

Naša identita je tiež energia

psycanicsVčera u lekára som si v knihe našla niečo, čo ma akosi oslovilo, a večer mi ešte Gabriel prízvukoval, že je to pre mňa dôležité a mám si to spracovať:

Je to z kapitoly 10 o identitách a hovorí sa tam, ako si vytvárame svoje identity.

Ako Tvorca meníme my, jednotka Všetkého Vedomia, naše ja tým, že si vytvárame identity. Identity sú naše výtvory (rozhodnutia, deklarácie, myšlienky a presvedčenia) o sebe, o tom, čo sme a čo nie sme. Každá identita potvrdzuje alebo potiera nejakú špecifickú kvalitu alebo vec, ktorou sme alebo nie sme.  Takto prostredníctvom identít určujeme, expandujeme a meníme naše ja a vytvárame tak uhly pohľadu a skúsenosti (“zážitky”). Takto sa stávame vecami. Čítať ďalej

Bezmocnosť a vlastnosti kvantového poľa

psycanicsTrochu preskakujem, ale v poslednom čase sme sa v Pathworkingovom klube Boslaalu dosť motali okolo bezmocnosti. Vlastne som to písala aj tu. A v čakárni u lekára som narazila na nový pohľad na tému bezmocnosti.

Psycanics Všetko-čo-je nazývajú kvantovým poľom. Toto kvantové pole nemá nijaké zážitky okrem pocitu “ja” – vedomia. Nie je nič, čo by sa dalo zažívať, keď je kvantové pole v svojom inertnom stave. Na to, aby mohlo začať zažívať, muselo urobiť dualitu. A keďže kvantové pole nepadlo na hlavu, ešte prv, než začalo babrať samé seba, vyrobilo “záložnú kópiu” zo seba, do ktorej robí všetky zásahy. A tu sa dostávame k môjmu milovanému taoistickému (Tao Te Ťing, kapitola 42): Čítať ďalej

Ako vyzerá náš priestor pre zhmotňovanie

by Micha TrpàkVraciam sa k téme psycanics. Kniha je jeden veľký zmätok, človek by potreboval mať extra vysokú školu na to, aby vedel, prečo je čo písané veľkým, malým, kurzívou, hrubým a podobne, takže sa povznášam nad tieto nepodstatnosti 😉 a idem priamo na myšlienky. Znova: Conversations With God sa prelína s vysvetleniami Thomasa Michaela Powella. Je mi jedno, kto z nich je autorom – a mohlo by to byť jedno aj vám. Hlavne, že myšlienky zarezonujú:

Celý život je len vibrácia”niečoho”, čo môže existovať len v protiklade s niečím, čo nevibruje, čo sa nehýbe – statická ne-vec. Síce slovo “energia” nevystihuje podstatu, ale používa sa a tak pri ňom zostaneme. Život je čistá energia a je identický s Bohom. Čítať ďalej

Návrat k sebe :-)

psycanicsZačala som znova chodiť po lekároch a tak som si vyhrabala nejakú starú knižku, čo som si kúpila a ešte neprečítala… Tentokrát ide o Psycanics. A poviem vám, som rada, že som ju nečítala okamžite, ako som ju kúpila (2007). Keby som ju bola prečítala, nikdy nebudem vedieť povedať, či tie veci, čo zažívam, sú reálne, alebo ich zažívam len preto, že som o nich čítala… Takýto problém mám s Castanedom. Najprv som čítala jeho Art of Dreaming a až potom sa mi diali podobné veci – takže nakoniec nikdy nebudem vedieť povedať, čo je reálne a čo je moja sugescia…

S Psycanics to je iné. Za tie roky som mala spústu skúseností, spústu informácií z channelingov, a odrazu mi tieto “kamienky poznania” vďaka Psycanics začínajú zapadať do kontextu a vytvárať veľký obraz… Konečne som pochopila, kto sú anjeli a kto je Otec a prečo sú Otcovia dvaja – Otec Všetko-čo-je a Otec Boh-v-tomto-systéme. Odrazu som pochopila, pred kým musel obhajovať moju existenciu u nich. Pochopila som, čo to robili, keď “spájali päť verzií” mňa samej… Sedela som u lekára, čakala na vyšetrenie, vyvaľovala oči na stenu a kŕčovito sa držala knižky; museli mnou potriasť, aby ma dostali do ordinácie. 🙂 Čítať ďalej