Prevzaté z Miguela Ruiza Jr., z knihy Living a Life of Awareness: Daily Meditations on the Toltec Path:
“Každú sekundu robíš niečo podstatné pre život: dýchaš. Väčšinou to robíš celkom automaticky, bez toho, aby si si uvedomoval, že dýchaš. Ale keď sa vedome sústredíš na svoje dýchanie, každý nádych a každý výdych môžu byť pre tvoje telo požehnaním… Každý nádych umožňuje prostrediu vyživovať ťa a každým výdychom vyživuješ ty prostredie. Dýchanie je sústavný tok veľkorysosti a vďačnosti.
Toto cvičenie je z knižky Living a Life of Awareness: Daily Meditations on the Toltec Path od Miguela Ruiza Jr. a učí nás zmeniť svoj postoj z pasívneho na aktívny:
Šťastie možno nájsť len v tomto okamihu, nie v nejakom imaginárnom čase v budúcnosti. Pozoruj sa a keď zistiš, že zasa si robíš predstavu o nejakom šťastí “v budúcnosti”, povedz si: “Nebudem na šťastie čakať. Volím si byť šťastný teraz.” A potom choď a nájdi si nejaký dôvod, pre ktorý môžeš byť šťastný alebo vďačný.
Pretože sme živé bytosti, ktoré žijú predovšetkým podľa svojich presvedčení a predpokladov, potrebujeme si pripomínať, že máme presúvať našu dôveru od predpokladov a presvedčení späť na nás samotných.
Miesto toho, aby sme verili tomu, čo sme niekde pochytili, potrebujeme dôveru v to, kto skutočne sme. Miesto toho, aby sme z plných síl debatovali alebo obhajovali nejaké presvedčenie, mali by sme sa poobzerať a načúvať tomu, čo sa okolo nás deje.
Od Miguela Ruiza Jr. z Living a Life of Awareness: Daily Meditations on the Toltec Path:
Kým tvoje emócie sú skutočné a nikto ti nemôže vravieť, ako by si mal cítiť, je dôležité nezabúdať, že to, čo tieto pocity spúšťa, nemusí byť zakaždým skutočné. Emócie sú ako autoalarm: udržiavajú tvoju pozornosť a krásne pomáhajú objaviť všetky tie drobné dohody, podmienky, skreslenia a rany, ktoré sa príbeh, čo si rozprávaš, pokúša prekryť. Emocionálna reakcia je pozvánka odhaliť niečo ukryté a znova to prehodnotiť. Odmietanie emócií je jednoducho pokus skryť pred sebou staré rany. Čítať ďalej
Každým okamihom robíme niečo pre život neodmysliteľné – dýchame. Väčšinou tak robíme z autopilota, bez toho, aby sme si čo len uvedomovali, že dýchame. Ale keď sústredíme našu pozornosť na dych, každý nádych a každý výdych môže byť pre telo požehnaním. Každý nádych umožňuje prostrediu, aby nás živilo, každým výdychom živíme my prostredie okolo nás. Dýchanie je sústavný tok láskavosti a vďačnosti.
Cvičenie
Spýtajte sa sami seba: “Čoho by som dnes chcel mať viac?” Čítať ďalej
Výpisky z 3. kapitoly, Vedomosti a pripútanosť.
Než pôjdem ďalej, v tejto kapitole som sa musela potýkať s prekladom slova “knowledge”. Prekladá sa rôzne: vedomosti, poznanie, ale ja tu kvôli logike veci budem používať “to, čo vieme/poznáme”.
Som zodpovedný len za to, čo hovorím; nie som zodpovedný za to, čo ty počuješ. — don Miguel Ruiz
Výpisky z 2. kapitoly, Pochopme, čo je Osobný Sen a Sen Planéty.
Hlavným určením našej mysle je snívať – vnímať a premietať informácie do lineárnej reality vymedzenej hmotou (keď bdieme) a do nelineárnej reality bez hmotného obmedzenia (keď spíme alebo snívame s otvorenými očami). Naša existencia sa sústavne pohybuje medzi týmito dvoma typmi sna/vnímania.
Osobný Sen
Výpisky z 1. kapitoly, časť Mýliť si dokonalosť s nedokonalosťou.
Výpisky z 1. kapitoly.
Tak, konečne som sa dostala k čítaniu najnovšej ruizovskej knižky, tentokrát Päť úrovní pripútanosti od Miguela Juniora. Ešte stále mám problémy sústrediť sa, ale ako som si čítala úvod, hneď som dostala chuť preložiť ho doslova 😉 …
Takže síce nie doslovný preklad, ale dosť podrobný výcuc z presne toho úvodu:
Miguel Jr. vraví, že slovo “toltékovia” značí asi to čo “umelci” – a toltékmi sa nenazývajú kvôli tomu, že ich učenie sa odovzdávalo z generácie na generáciu a odvodzuje sa od nejakej línie, ale pretože sú umelcami a ich plátnom, na ktoré maľujú svoje umelecké dielo, je samotný život. Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 