Vraciam sa k Mirceovi Ighisanovi Georgeovi a jeho knižke o zhmotňovaní. Zatiaľ ju baštím a to už je čo povedať… Hovorili sme o troch súčastiach zhmotňovania: o úmysle, o našej voľbe (=slobodnej vôli) a teraz ideme na tretiu súčasť, na umožnenie.

Nestačí totiž si len nastaviť úmysel a urobiť rozhodnutie; ešte potrebujeme aj dovoliť, aby to, čo chceme dosiahnuť, sa skutočne smelo aj zhmotniť.

Funguje to tak, ako keď ruky dáme dlaňami k sebe a potom si povieme, že potlačíme pravou. Pravá ruka natrafí na ľavú – a tá tlačí presne proti nej. Nič sa nedeje, žiadna zmena, len my sme zbytočne vynaložili energiu na tlačenie.

Kľúčové je umožniť/dovoliť, aby sa veci začali diať. To totiž odstraňuje zhmotneniu z cesty odpor – odpor, ktorý je v nás samotných.

“Matrix je oceán energetických možností. Vďaka mojej vôli niečo zažiť, a vďaka princípu “energia nasleduje pozornosť” sa dá hocijaká možná masa energie do pohybu smerom do mojej reality. Potrebujem si len zvoliť a naplno umožniť bez toho, aby som definoval to “ako”. A stupeň odporu vo mne určuje, či, nakoľko a ako rýchlo sa možnosť zhmotní.”

Odpor môže mať rôzne formy – ak napríklad máme prianie, ktoré pramení z pocitu nedostatku (cítime sa chudobní, neschopní, nie dosť dobrí), tak tento pocit nedostatku sa rovná odporu. Ak si teraz napríklad zvolíme byť bohatí bez toho, aby sme sa vopred vzdali pocitu nedostatku, budeme mať problém: odpor bude silnejší ako prianie a nič sa nezhmotní.

Dôležitý je pocit, aký máme v okamihu, keď robíme rozhodnutie. Ak sa cíti naše rozhodnutie v tom okamihu ako nereálne, nedôjde k zmene, alebo dosiahneme počiatočný úspech a potom sa veci pokazia. Starý stav sa vráti vždy späť.

Ak teda chceme zhmotňovať skutočne účinne, potrebujeme sa dostať do stavu splynutia so všetkým, kedy je každá cesta otvorená a všetko sa dá.