No a čo ak by to hneď aj bolelo?

vajko-skrupinkaMyslím, že tento článok bude o synchronicite… V čase, keď ho píšem, je môj zážitok ešte celkom čerstvý. Deň predtým som sa pokúšala všetkými možnými spôsobmi, aké poznám, dostať k anjelom. Všetky zlyhali. Na druhý deň som sa dozvedela, že to bola zámerná, hoci len dočasná blokáda. Už som sa ani nepýtala, čo ňou chceli dosiahnuť… A večer som náhodou prepla na kanál, ktorý nikdy nepozerám, a na ňom bežala nasledovná pesnička:

Ktosi mi kedysi povedal, že si musíme vyberať
Čo získame alebo stratíme
Človek nemôže mať všetko

Len neriskuj
Mohla by v tom byť bolesť
Len nemiluj zbytočne
Pretože láska ti nedá slobodu

Nemôžem stáť bokom
A prizerať sa, ako život plynie mimo mňa
Taká nešťastná
Ale natoľko v bezpečí, ako to len ide

No a čo ak by to hneď aj bolelo?
No a čo ak by ma to aj zrazilo na kolená?
No a čo ak by ma tento svet jednoducho aj zhodil do priepasti
A stratila by som pôdu pod nohami
Musím si nájsť svoje miesto
Potrebujem počuť svoj zvuk
A je mi jedno, čo za bolesť na mňa čaká
Ja sa len snažím byť šťastná
Ja len chcem byť šťastná

Pevné zovretie
Neschopnosť poľaviť
Snaha len hrať svoju úlohu
Pomaly miznú

Ale všetky tieto dni
Sa zdajú byť rovnaké
Len rozdielne tváre
Iné miesta
Chcem odtiaľto preč

Nedokážem stáť bokom
A pozerať, ako život plynie mimo mňa

No a čo ak by to hneď aj bolelo?
No a čo ak by ma to aj zrazilo na kolená?
No a čo ak by ma tento svet jednoducho aj zhodil do priepasti
A stratila by som pôdu pod nohami
Musím si nájsť svoje miesto
Potrebujem počuť svoj zvuk
A je mi jedno, čo za bolesť na mňa čaká
Ja sa len snažím byť šťastná

Šťastná

No tak možno nevidím všetky tie zákruty
Na tejto ceste budem cudzincom
Ale nenazývajte ma “obeť”
Nehovorte vôbec nič…

No a čo ak by to hneď aj bolelo?
No a čo ak by ma to aj zrazilo na kolená?
No a čo ak by ma tento svet jednoducho aj zhodil do priepasti
A stratila by som pôdu pod nohami
Musím si nájsť svoje miesto
Potrebujem počuť svoj zvuk
A je mi jedno, čo za bolesť na mňa čaká
Ja len chcem byť šťastná

Šťastná…

Priznám sa, okamžite som začala počúvať, hoci to nie je môj štýl hudby, ale nejako ma to zaujalo. A potom večer som sa znova vybrala za anjelmi a vykričala som im všetku svoju bolesť a roztrpčenie nad tým, čo to so mnou zas porobili…

A Otec povedal: “Robíme to preto, lebo ťa tým meníme. Už sme z teba dostali podstatnú časť tej tvojej “človečiny”, ale istá časť ega v tebe ešte zostala. Všetko vnímaš ako ubližovanie sebe, ako útok na seba, ako nepriateľstvo voči sebe… a keď sa s nami hádaš, je ti celkom jedno, ako zle tým robíš nám… Toto z teba musíme dostať. Musíš sa prestať cítiť ako niečo iné ako my… inak budeš s nami stále bojovať. A tvoje obrany sú mimoriadne účinné – účinnejšie, než sme mysleli! Vždy, keď ti “urobíme zle” a potom sa to vysvetlí, spadnú tvoje obrany z teba a odrazu nie si ty proti nám, ale sme všetci spolu a ty nám dôveruješ a opieraš sa o nás… Vtedy je tvoja energia pre nás obohatením. Ale potom, po čase, si vytvoríš okolo seba zasa škrupinku vajíčka a tá stojí ako obrana medzi tebou a nami… cítiš sa oddelená… a my nemáme pre tvoju energiu použitie.

Teraz to už nechávam len na teba. Ty si myslíš, že sme s tebou mali hovoriť a vysvetľovať ti už skôr, ale potom by sa celý vzostup odohrával v tvojej hlave, nie v tvojom srdci, kde sa odohrať potrebuje… Lenže teraz si sa dostala tak ďaleko, natoľko nám rozumieš a si natoľko vyčerpaná a bezradná, že už sa spoľahnem len na tvoju hlavu a na tvoju schopnosť meniť svoje vlastné vnímanie. Nechávame to na tebe. Prestaň sa báť, že ti zas ublížime – čo by sme z toho mali? Keď ublížime tebe, ublížili by sme si sami. Sme s tebou spojení a keď cítiš bolesť, cítime ju aj my… Nikto necíti bolesť rád, hoci niekedy je potrebná, aby sme sa pohli ďalej. Myslím, že sa teraz dokážeš pohnúť ďalej aj bez bolesti. Proste sa potrebuješ zbaviť tej svojej tenkej škrupinky, čo ťa oddeľuje od nás… Potrebuješ vyvrátiť navonok všetko to citlivé, mäkké a zraniteľné, čo máš v sebe, a spoľahnúť sa, že ťa podržíme a že si u nás chránená… Musíš prestať byť sebou a potrebuješ sa stať jednou z nás. Len jednou z… Zvládneš to?”

Takže najprv pieseň a potom môj rozhovor s anjelmi mi ukázali ďalšiu cestu. Pôvodne som si tieto informácie chcela nechávať už pre seba, ale myslím, že sú užitočné pre všetkých, čo nastúpili podobnú cestu. Spomenula som si totiž na budhizmus (Miro sa teraz začne náramne smiať) a jeho teóriu, že keď nám je zle, mali by sme svetu odhaliť svoje “mäkké miesto” (“soft spot” po anglicky), nebudovať si zábrany a zotrvať v ňom (angl. “sit with it”, sedieť s tým, čo sa udialo). Prvýkrát som sa s týmto stretla u Pemy Chödrön a vtedy mi to veľa nehovorilo. Zmysel mi to vlastne dalo až včera, pri rozhovore s Otcom. Vždy, keď som sa dostala do svojho mäkkého miesta a odhalila som ho, kúsok som podrástla. V tomto bode som prestala byť “egúšikom”, prestala ma zaujímať minulosť a budúcnosť, stratila som svoje očakávania a nádeje a bola som vďačná, že môžem byť súčasťou toho “fungujúceho” celku mimo mňa… Zvnútra som išla navonok a za hranice svojej bytosti. (Neviem to povedať inak.) Každý takýto okamih ma naplnil vyrovnanosťou a vierou vo vyšší zmysel toho, čo sa okolo mňa (a so mnou) deje…

Moja najnovšia úloha znie: dôverovať, nebrániť sa, necítiť sa separovaná. Dúfam, že to zvládnem… Nie je jednoduché vzdať sa svojich človečích predsudkov a strachov a nevraživostí a hlasitého kriku nad každým príkorím 😛 …  Musím si nájsť vhodný nástroj, ako to dosiahnuť. A až potom si budem môcť povedať, že mám aké-také právo učiť iných…

21 thoughts on “No a čo ak by to hneď aj bolelo?

  1. Helar,
    ĎAKUJEM za otvorenosť.
    Aj ja som hľadala cestu cez svoje ochrany – zo začiatku cez obranné valy, ktoré ma väznili, potom cez steny, ktoré ma obmedzovali, až postupne cez tenučkú škrupinku, ktorá ma ochraňovala, ale Bohužiaľ i oddeľovala … až som precítila, že ak budem vo vlastnom srdci, tak ich už nebudem potrebovať 😉
    U mňa to bol a je pomalý a aj bolestný proces, ale každý krok smerom do väčšej hĺbky vlastného srdca má pre mňa čoraz hojivejšie účinky a umocňuje radosť, pokoj a vedomie, že v ňom nachádzam Všetko, čo potrebujem …

    Liked by 1 person

  2. Tá pieseň má niečo v sebe, písal ju človek, ktorý vedel, prečo ju píše. Aj keď každý z nás sa trápi niečim iným, každý si z nej niečo vezme. Tým, že som si ju teraz čítala, stále s tých kolien vstávam a stále sa snažím ísť vpred aj keď to, čo teraz chcem, som mala vedieť pred tým, dávno pred tým ako som tam upadla.
    V mysli ako by som tú pieseň písala ja a pri tom to napísal niekto iný , niekto odlišný.
    Obdivujem ťa, že stále máš síl, stále dokážeš isť ďalej aj , keď ťa tak zmenili.
    To je to , čo oni tak dokonale dokážu……

    Páči sa mi

    • Jozef,

      Angelárium už nie je moja parketa. Urobila som ho, nabalamutila som ľudí, aby začali sami prispievať, a teraz už budem robiť len “správcu”. Obsah je už mimo mňa – aspoň ako to vyzerá dnes.

      Páči sa mi

  3. Ďakujem, Helar, som veľmi rada, že si s nami podelila o to, čím si prešla a prechádzaš… takto môžme spolu s tebou rásť aj my ostatní… 🙂
    Áno, je to náročná a bolestivá cesta, určite aspoň na začiatku… mne veľmi dlho trvalo, kým som prestala byť tvrdohlavá a jednoznačne som sa rozhodla, že sa budem snažiť nasledovať už iba hlas svojho vnútra a nie svojho ega… veľmi dlho som bola tým egom spútaná a presviedčala som samú seba, že mi je pod tou škrupinou dobre… Ale po tom, ako som začala tú škrupinu rozbíjať, zrazu sa mi odkryl úplne iný, nádherný a pravdivý svet… zrazu som videla, že môj doterajší svet bol umelý a falošný…
    Odvtedy, ako som urobila ten prvý významný krok, už viem, čo chcem… a už niet cesty späť… snažím sa dôverovať svojmu vnútornému hlasu za každých okolností, aj keby ma celý svet naokolo presviedčal o opaku… viem, že mojim cieľom je postupne rozbiť celú tú škrupinu a len vtedy budem naozaj šťastná…
    Keď som nastúpila na túto novú cestu, zrazu som dostala toľko podpory, o akej sa mi ani nesnívalo… alebo skôr, tá pomoc tu bola vždy, len ja som ju nevidela, odmietala som všetko, čo by tú moju „bezpečnú“ škrupinu chcelo ohroziť… Teraz som „tým hore“ za ich pomoc veľmi vďačná a skláňam sa pred ich múdrosťou, lebo oni naozaj vedia, čo je pre nás najlepšie… a čo na tom, že táto cesta môže aj bolieť? 😉

    Páči sa mi

  4. Ahoj ,

    ,,nabalamutila,, to mi nesedi, niekedy nejde o uplnu pravdivost toho coho pises, ide o hlbku tvojich slov. Mne osobne velmi pomohli tvoje clanky, viac som si otvoril hlavu voci tymto myslienkam, rozvinul fantaziu a hlavne som zacal doverovat anjelskemu pocutiu .

    Kazdopadne je to z dalsii osobnostny duchovny vyvoj co je snad najdolezitejsie.

    Páči sa mi

    • Jozef,

      nepochopili sme sa 🙂 … “Nabalamutila” som ľudí, aby prispievali, teda nahovorila som ich na to (ja si proste nemôžem pomôcť hrať sa so slovíčkami). To, že nie všetky moje informácie boli pravdivé, ma už netrápi – upozornila som na tú možnosť a ako Pilát Pontský si umývam ruky v nevine 😛 … (kvalitný alibizmus, čo? 😛 )

      Z celej záležitosti som vydedukovala, že to asi bolo mojou úlohou – vyštartovať Angelárium, navnadiť ľudí a vystúpiť z cesty. 🙂

      Páči sa mi

  5. So mnou tiez uz asi nieco robia lebo mi casto pred ocami prebleskuju nejake blesky 😛 Len skoda ze nic za posledne dni nepribudlo na angelariu. Ja tie clanky doslova bastim 🙂 to ze by boli aj nejake nepravdive mi nevadi. Ide o to ze mi davaju dobre rozvalkane cesto na rozmyslanie. Drzim palce nech sa dari.

    Páči sa mi

  6. mili vsetci:) trochu od temy otazka ale neda mi neopytat sa “kedy to vsetko stihate?” urcite mate tiez ako kazdy ludsky jez svoje pichliace kazdodenne skutocnosti priatelov partnerov druhe casti mamky svokry deti deticky psikov a macicky domy byty stromy a zahradky povinnosti pokazene splachovace nakupy mhd choroby oslavy svoje vlastne trmyvrmy kucapace mismase spektra farebne aj sachovnice ciernobiele tak ako a kedy? zijete pisete prispievate meditujete? v strbinach medzi dnami? nesuvisi to s temou, prepacte, to je moj nezmysel pre orientaciu, prehodte ma na inu kolaj, ak tu taka je … som vam vdacna:)

    Páči sa mi

    • to by aj mna zaujimalo 😀 ale podla mna ide o to ako si stanovis priority, pretoze niekto presedi cely den na fejsbuuku a niekto medituje, niekto venuje nakupom tri hodiny, niekto nakupi vsetko potrebne za pol hodinku a ide sa venovat sebe, niekto robi tisiic veci ako ja a meditovanie a ezoteriku stale odklada:D
      a tiez ak mas partnera/ku mozes to robit s nim/nou ci bez neho/nej:)
      ked nieco naozaj robit ches.. cas si najdes:)

      Páči sa mi

      • je to o prioritach o tuzbe aj o “vôli ktora meni priestor okolo nas” uplne s tebou suhlasim, akurat ze sa uz dlhsie pozorujem ako inak, veselsie slobodnejsie a tvorivejsie zijem cez vikendy ako poletujem lebo mam cas ako vymyslam cipakoviny s malymi lebo mam energiu ako prichadzam na veci napady aj riesenia lebo mozem ist do seba, ale to mi nestaci, ak mi rozumies, zit len od vikendu k vikendu od vyletu k vyletu od ticha k tichu rada by som bola aktivna a pritomna castejsie, rada by som proste bola, rada proste som:) ale to v kazdodennosti vecsinou niesom:) ale snazim sa, a uz sa aj pytam:)

        Páči sa mi

  7. Ahoj Helar ,

    myslim ze som ta pochopil…) .Kazdopadne je fayn ze si to rozbehla a v kutiku duse dufam ze opat nejakym sposobom zapojis svoj mily pisatelsky prednes. Mozno nie teraz ale…) vies ako sa vrav

    Páči sa mi

  8. Ahoj Helar! Niečo podobné mi rozprával Michael/ Gabriel ( skrátka niekto z nich 🙂 ) v stredu. Niečo mi povedali a ja som chcela namietať a hádať sa snimi, ale potom mi došlo, že by to nikam neviedlo a vedia, prečo robia to, čo robia atď…. Len som sa usmiala a Michael povedal – Pochopila si ( i keď podľa mňa mám k tomu ešte veeeeľmi ďaleko 🙂 ). Mám vás rada, zašepkala som a odrazu akoby som to nebola ,,ja”, Michael sa usmial a načiahol ku mne ruku – Ty a ja sme jedno. Nikdy nebolo medzi nami rozdielu.
    Teším sa, keď budem tam s vami. Michael – Už si…
    Koľko z tohto bolo moje a čo patrilo im? Akosi mi to je jedno…
    Napísala by som – vitaj späť, Helar- ale ,,odišla” si niekedy?
    Ak som týmto komentárom prekročila istú hranicu, ospravedlňujem sa.
    Želám všetko dobré. 🙂

    Páči sa mi

    • Iris Thaumas,

      ako to po poslednej nakladačke 😛 vnímam, tak sme s nimi od samého začiatku. Problém je v tom, že naše vedomie nie je… Naše vedomie je obvykle uzavreté v našom fyzickom tele a fyzickom svete. Pochopila som, že teraz sa odo mňa čaká, že presuniem vedomie k nim a na svoje fyzické telo začnem pozerať ako na fyzického avatara. To je zrejme to, na čo Michael narážal… Ale bude to riadna fuška, to ti poviem… Pre teba, pre mňa, pre hocikoho, kto sa tou cestou vydal.

      A k tomu “odídeniu” – nie, nikdy som neodišla. Pokúsila som sa, ale bolo mi to figu platné… 😦 Porobila som totiž dohody, ktoré mi to už neumožňujú. (Ešteže Krídlatí sú takí tolerantní.)

      Páči sa mi

    • Z vlastnej skúsenosti ti poviem, že keď si budeš klásť otázku “koľko z toho bol on raz sa to dostaneš do štádia “bol to vôbec on?” .Aspoň tak to bolo umňa u teba možno nemusí ale poradil by som ti aby si na 100% veril, že je to on bez toho to nejde…Tiež som trvdil opak ale presvedčil som sa…

      Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.