Už som spomínala, že mám problém so slovenskými toltékmi, hlavne tými, čo sa hlásia k maresovcom. Tí, ktorých poznám, totiž prejavujú živo tendenciu vykladať si “neľútostnosť bojovníka” (často aj “bezcitnosť”) ako bezohľadné zdieranie ostatných svojimi verbálnymi výlučkami typu “ja som si povedala, ako som cítila, a čo si s tým urobíš ty, to už je tvoj problém.” Vždy je niečo problém niekoho iného. Vždy je niekto menejcenný alebo, keď má svoju hodnotu, tak len preto, že to daný “tolték” schválil… Akosi si neviem spomenúť na jednu jedinú pasáž z Castanedu, kde by sa don Juan bol zachoval podobným spôsobom. Niekedy dosť šokoval svojich žiakov, ale to boli žiaci, ktorí si ho vybrali, a nie náhodní okoloidúci…
Takže mi prišlo len vhod, keď som na blogu Female Warrior vyhrabala článok o bezcitnosti bojovníka.
Dilemou človeka je, že síce cíti v sebe svoje skryté zdroje, ale netrúfa si použiť ich. Preto bojovníci vravia, že pliagou ľudstva je jeho kmitanie medzi vlastnou hlúposťaou a vlastnou ignoranciou. Ľudstvo teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebuje získať nové predstavy, ktoré sa týkajú výlučne jeho vnútorného sveta – šamanské predstavy, nie sociálne predstavy, predstavy týkajúce sa človeka čeliaceho nepoznanému, čeliaceho svojej vlastnej smrti. Teraz viac ako kedykoľvek predtým sa potrebuje naučiť tajomstvá kotviaceho bodu. — don Juan
Tento citát hovorí o fixácii kotviaceho bodu Zeme. Táto fixácia je ľudstvom zostavená predstava, ktorá nám hovorí, že na Zemi existuje len jeden jediný príbeh, že sa tu dá žiť len jedným spôsobom a kým nedokážeme týmto jediným spôsobom žiť, budeme sa musieť zdokonaľovať tak dlho, až to dokážeme. Síce existuje niekoľko spôsobov, ako to dokázať, ale vždy sa to točí okolo konformizmu a nastavenia sa na systém presvedčení, založený na autorite, kontrole a konzume.
Tak čo teraz? Ako posunúť kotviaci bod Zeme? Bojovníci vedomia a slobody musia byť neľútostní. Neľútostnosť je prvým princípom bosoráctva, jeho základnou premisou. Každý posun kotviaceho bodu znamená pohyb preč od prílišného zapodievania sa jednotlivcom. Pre bojovníka sa neľútostnosť nerovná krutosti. Neľútostnosť je opak sebaľútosti alebo sebadôležitosti. Neľútostnosť je triezvosť; schopnosť konať spôsobom, ktorý je neovplyvnený emóciami, vnímavý, rozpoznávajúci a rozhodný. Idem uviesť niekoľko vynikajúcich citátov, pretože to neviem povedať lepšie.
Bosoráci sú skalopevne presvedčení, že ak posunieme náš kotviaci bod z jeho obvyklej pozície, dosiahneme stav, ktorý sa dá označiť ako neľútostnosť. Bosoráci vďaka svojim praktickým skúsenostiam vedia, že len čo sa kotviaci bod posunie, sebadôležitosť sa zrúti. Bez obvyklej pozície kotviaceho bodu nedokážeme viac udržať svoj sebaobraz. A bez toho obrovského sústreďovania sa na sebaobraz strácame našu sebaľútosť a s ňou aj sebadôležitosť. A preto bosoráci majú pravdu, keď hovoria, že sebadôležitosť je len maskovaná sebaľútosť.
Takže ste bojovník, ktorému sa už podarilo dosť podstatne posunúť svoj kotviaci bod. Možno už žijete spôsobom, ktorý bráni tomu, aby sa váš kotviaci bod ešte na niečom fixoval, a intenzívne reakpitulujete súčasné okamihy a žijete svoj život v úžase, kráse a radosti. Dosiahli ste bod, ktorý vám umožnil prestať žiť svojim pôvodným spôsobom. Stratili ste ľudskú formu a to vám dalo slobodu rozpamätať sa na svoje skutočné ja. A teraz, viac ako kedykoľvek predtým, zažívate, čo znamená byť sám sebou, celkom autentický. Ak ste sa dostali až sem, značí to, že váš kotviaci bod sa nachádza v mieste ne-ľútosti (place of no-pity).
Tento úzky okraj vedomia je jadrom sebareflexie, kde je človek natrvalo uväznený. Predátori tým, že podporujú našu sebareflexiu, čo je vlastne jediný bod vedomia, ktorý nám ešte ostal, vytvárajú záblesky vedomia, ktoré dravo, neľútostne konzumujú. Dávajú nám pochabé problémy, ktoré zapríčiňujú vzbĺknutie zábleskov vedomia a týmto spôsobom nás udržiavajú nažive, aby sa mohli kŕmiť zábleskami vedomia z našich pseudostarostí. Neexistuje nič, čo s tým ty alebo ja môžeme urobiť. Môžeme sa len zdisciplinovať do stavu, kedy sa nás už nedotknú. Ako možno od ostatných ľudí žiadať takú tvrdú disciplínu? Budú ťa zosmiešňovať a posmievať sa ti a tí agresívnejší z teba vytlčú dušu. A nie ani tak preto, že by tomu neverili. V hĺbke každej ľudskej bytosti je inštinktívna starodávana vedomosť o tom, že predátor existuje.
Keď sa kotviaci bod posunie a dosiahne miesto ne-ľútosti, pozícia racionality a bežného rozumu sa oslabuje. Je to výborné, pretože rozum sa nahrádza intuíciou, čistým vedením pomocou napojenia na tiché poznanie.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor