Vytriezvujúci pohľad do zrkadla

Dnes ráno (čo pre vás bude najskôr “včera”), ako som načúvala svojim myšlienkam, dosť som sa zľakla. Neviem, či to je tým, že som prestala cítiť, že som sa dostala spod kontroly anjelov alebo návratom k toltéckym textom, ale začala sa u mňa rozmáhať bezohľadnosť. Najprv to bolo poznanie, že Čítať ďalej

Reklamy

Voľný pád a toltécke učenie

10352336_799671533386289_6425365290045109654_nNapadlo mi urobiť niečo ako “prevodník” medzi mojimi knižkami a toltéckymi témami, ktoré sa vyskytovali u Carlosa Castanedu, ako aj piatimi dohodami Miguela Ruiza. Hlavne u tých Castanedových tém to nie je vždy celkom zjavné, pretože moje skúsenosti sú vysoko osobné a niekedy až po dlhom čase som si uvedomila, Čítať ďalej

Miesto bez ľútosti

10540393_559595637477937_3195186300333319104_nNa jednej z castanedovských skupín na fejsbúku pridal Caban Emil úvahu, ktorá ma veľmi oslovila:

Miesto bez ľútosti, vlastne miesto bez sebaľútosti, je miesto bez sebareflexie, bez ega. Emócie sú krátke, nepredlžované umelo egocentrickým vnútorným monológom, ktorý vytvára ego, Sú zamerané na zachovanie života. Pocity sú abstraktné, ako napríklad radosť z konania. Rozum je jasný a rýchly, pretože je zbavený funkcie konzervovať sebaobraz. Toto je skutočné “žiť v prítomnom okamihu”, ostražitý bojovník, pripravený na boj.

(The place of no pity, actually the place of no self-pity, is the place of no self-reflection, of no Ego. Emotions are short, not artificially prolonged by a self centered inner dialogue Ego generated, and aimed at preserving the being. Feelings are abstract, like the joy of action. Reason is clear and calculate fast, once free of the image conserving tasks. This is real “living in the Now”, the alert Warrior in full combat.)

Čítať ďalej

Neľútostnosť bojovníka

Už som spomínala, že mám problém so slovenskými toltékmi, hlavne tými, čo sa hlásia k maresovcom. Tí, ktorých poznám, totiž prejavujú živo tendenciu vykladať si “neľútostnosť bojovníka” (často aj “bezcitnosť”) ako bezohľadné zdieranie ostatných svojimi verbálnymi výlučkami typu “ja som si povedala, ako som cítila, a čo si s tým urobíš ty, to už je tvoj problém.” Vždy je niečo problém niekoho iného. Vždy je niekto menejcenný alebo, keď má svoju hodnotu, tak len preto, že to daný “tolték” schválil… Akosi si neviem spomenúť na jednu jedinú pasáž z Castanedu, kde by sa don Juan bol zachoval podobným spôsobom. Niekedy dosť šokoval svojich žiakov, ale to boli žiaci, ktorí si ho vybrali, a nie náhodní okoloidúci

Takže mi prišlo len vhod, keď som na blogu Female Warrior vyhrabala článok o bezcitnosti bojovníka. Čítať ďalej