Ako tieň zasahuje do nášho života

Zistila som jednu zaujímavú vec – loginové heslo pre WordPress funguje ako afirmácia. 🙂 (Dá sa to použiť s každým údajom, ktorý opakovane niekde zadávame, takže si dávajme pozor, čo si volíme ako heslo. Keď som dostala rakovinu, tak som si na vtedajšom poštovom chlieviku okamžite zmenila heslo z gameover na vychodslnka práve preto, aby som sa nehypnotizovala do istého nastavenia mysle.) Vždy, keď si zmením heslo, začnú sa diať veci, ktoré zalomia moju trajektóriu želaným smerom. Odvtedy používam login ako výchovný nástroj: stanovím si cieľ a patrične zmením heslo. 🙂 A do pár dní sa frčí “po novom”. Energia nasleduje pozornosť.

Naposledy, keď som si takto zmenila heslo, neprešli ani tri dni a strhla sa tu vysoko emotívna diskusia s DreamingRaven a DreamingWolfom. Najprv som to brala len ako “***” (=nebolo ani okrajovo spisovné 😕 ), ale ako zaprisahané dieťa kauzality som to nedokázala len tak hodiť cez plece. A dva dni po štarte diskusie som si otvorila Lujana Matusa a čítala si odsek, ktorý som čítala deň predtým a nehovoril mi nič. (No dobre, nie som z najchápavejších. 😕 ) A včera zaklikol v plnej šírke. Čítať ďalej

Reklamy

Neľútostnosť bojovníka

Už som spomínala, že mám problém so slovenskými toltékmi, hlavne tými, čo sa hlásia k maresovcom. Tí, ktorých poznám, totiž prejavujú živo tendenciu vykladať si “neľútostnosť bojovníka” (často aj “bezcitnosť”) ako bezohľadné zdieranie ostatných svojimi verbálnymi výlučkami typu “ja som si povedala, ako som cítila, a čo si s tým urobíš ty, to už je tvoj problém.” Vždy je niečo problém niekoho iného. Vždy je niekto menejcenný alebo, keď má svoju hodnotu, tak len preto, že to daný “tolték” schválil… Akosi si neviem spomenúť na jednu jedinú pasáž z Castanedu, kde by sa don Juan bol zachoval podobným spôsobom. Niekedy dosť šokoval svojich žiakov, ale to boli žiaci, ktorí si ho vybrali, a nie náhodní okoloidúci

Takže mi prišlo len vhod, keď som na blogu Female Warrior vyhrabala článok o bezcitnosti bojovníka. Čítať ďalej

Tieň predátora

Táto časť z Castanedu je pre mňa ešte stále veľmi problematická. Mám totiž s tým, čo sa tu píše, len veľmi mizivé osobné skúsenosti. Takže idem hlavne citovať. Ono sa to zas nečíta zle, je to niečo ako sci-fi… Videli ste film Predátor? Tak o niečom veľmi podobnom to bude…

Ale než začnem s predátormi, vrátim sa ešte raz k nášmu energetickému telu. Tam totiž nastavuje Castaneda scénu pre celé rozprávanie o predátorovi a ja to zneužijem. Čítať ďalej