Autor obrázka: Dzung Viet Le

Ahoj, Veliký! Počujeme sa?
🙂
😀 Tak áno alebo nie? Povedz niečo….
Musíš sa naučiť počúvať pocity.
No to ja viem, ale pocit cítiš, hovoriť s ním nemôžeš…
V posledných dňoch si veľmi nemala záujem hovoriť.
Vadí? Veď som sa vždy pýtala a nikdy ti to nevadilo!
😀 A rýpať už nesmiem, či čo? 😀
😀 Smieš… Veliký, môžeme nakamuflovať znova ten náš rozhovor spred chvíľky?
🙂 Kamuflujme.
Ako sa ti páči moja nová frizúra?
🙂 Páči.
A ako ju môžeš vidieť? Ja som myslela, že vnímaš len energiu…
Ale tebe tá frizúra spôsobuje radosť. Vidím tvoju radosť – a tvoja radosť sa mi páči.
Počkaj… Vieš, čo ma napadá? Že ľudia cítia radosť z rôznych dôvodov. Niekedy z novej frizúry, inokedy z toho, že niekomu urobili zle. Vy to potom v oboch prípadoch vidíte ako radosť a páči sa vám to?
🙂 Nie je to také jednoduché. Tvoja radosť je poprepájaná s ostatnou energiou sveta. Vezmi si to ako silné svetlo. Tvoje svetlo sa rozžiari a ak tvoja radosť neuberá nikomu inému z kvality života, tak okolo nej nevznikajú tmavšie miesta. Jednoducho nie je na ničí úkor – je to zdvihnutie vibrácie svojimi vlastnými zdrojmi.
A vy to vnímate fakt ako svetlo?
🙂 Nie. Pamätáš sa, keď si si pozerala svoju vlastnú energiu – vnímala si ju farebne. To je presne to, ako vnímame energiu my. U teba sa farba spája s istým pocitom. My nepotrebujeme farbu, pretože sme schopní vnímať priamo ten pocit. A ja mám z tvojej radosti dobrý pocit: cítiš sa veľmi dobre a okolo teba nevzniklo zlé cítenie. Preto viem, že čokoľvek si urobila, bolo to k prospechu – tvojmu i okolia. 🙂 Gaie.
Takže Gaia toto všetko vníma?
🙂 Iste… Už sme o tom hovorili, pamätáš? Ekosystém. Nie človek, rastlina, pôda, zviera, vzduch… ale energia vo forme tu človeka, tu rastliny, tu pôdy, tu vzduchu… Jedna energia v mnohých variáciách. A tá energia sa vola Gaia.
Takže keď sa vy staráte, aby sa vaša vlastná energia rozvibrovala vyššie (hlúpe označenie, ale zatiaľ tak myslíš), tak sa vlastne staráte, aby sa ubralo z nízkej vibrácie celkovej energie Gaia. Rozumieš?
😕 Nejako áno. Mám taký pocit… ale nie slová. Takže v konečnom dôsledku sú ľudia predsa len transformátory, čo?
🙂 Ale nie tak, ako si si to predstavovala. Je mi ľúto, ale ja môžem reagovať vždy len na tvoju momentálnu predstavu – a tá vtedajšia proste nebola správna.
Takže všetci sme transformátory?
Ľudia najviac, pretože ľudia majú schopnosť svoju vibráciu upravovať.
Ty, Veliký, keď ti vadí slovo „vibrácia“, ako by som tomu mala potom hovoriť?
🙂 Ako to mám dostať do tvojej hlavy, kým to tam ešte nemáš? Je to pochopenie trochu vyššieho rádu, než na ktorom sa momentálne pohybuješ. Zostaneme pri vibrácii – ale varujem ťa vopred, jedného dňa zistíš, že som ti „klamal“. 🙂
😛 My na to kaki. Môžeš klamať, koľko len chceš, kým so mnou rozprávaš. Veď ja si to nejako preosejem a zdôvodním to. Ustojím všetko, len nie predstavu, že ste klamári. 😀
🙂 Človieča sa vyvíja… No dobre, ale aj tak ti neklamem – a to aj vtedy, kedy ti hovorím zjavnú „nepravdu“. A ty to vieš.
Povedzme to tak: cítim to. Vedieť to nebudem nikdy.
A teraz zasa prečo oddeľuješ jedno od druhého?! Nie je všetko Jedno?!
Ups… 😕 Sprduňk? 😦
🙂 Nebuď smiešna. Ale chyby z nedôslednosti ti robiť nedovolím. Niektoré veci poznávaš myslením, iné cítením, iné skúsenosťou – ale vždy je to len jedno a to isté poznanie. Je nezmysel vyhlásiť kanál za poznanie. Je nezmysel pestovať jeden kanál na úkor iného. Proste poznanie má mnoho aspektov; každý kúsok poznania má všetky aspekty a ak ty vnímaš len niektoré, tak potom poznávaš menej, než by si mohla. To je to, čo tak sťažuje odovzdávanie skutočného poznania ďalej. Odovzdávaš vždy len vec, ale iba časť prepojení, pretože tú zvyšnú časť popísať nedokážeš.
A svet nie sú veci…
🙂 Nie, svet nie sú veci. Svet je energia v jej rôznych formách. A pretože je to jedna energia, každá jej forma je nutne prepojená s ostatnými jej formami. Ale ak chceš takto popísať poznanie sveta, tak by si musela popísať celý svet v jeho komplexnosti, aby to ten druhý správne pochopil. Čo nedokážeš. Nemôžeš mu dať svoje oči, svoj mozog, svoje srdce, svoje ruky a svoje minulé skúsenosti, aby sa na svet pozrel tvojimi očami a pochopil, ako ho vnímaš ty… 🙂 Je vašou ľudskou naivitou, že si myslíte, že to dokážete. Nedokáže to ani Otec, pretože Otec je tiež súčasť tejto energie. V našom aj vašom vedomí sú ešte stále miesta, ktoré sú len nedefinovateľný pocit. Preto nie sme nemenný systém, ale systém vo vývoji. Keď sa dostávame na hranice nášho poznania a schopností, ak to dokážeme, posúvame ich ďalej – a stávame sa viac, než sme predtým boli. Tvojou rečou: celý systém sa prepočíta od základu do svojej novej podoby. A v tej podobe staré známe veci môžu nadobudnúť celkom nový rozmer. Alebo môžu zaniknúť a na ich miesto príde niečo, čo je vyššia verzia danej veci.
Teraz hovoríš o vzostupe?
🙂 Iste. Celá tá koncepcia vzostupu je vadná. Kam vzostupujeme? Vy, ľudia, k vedomiu Otca. Ale kam by vzostupovalo vedomie Otca? Tam by všetko končilo? Až by tam všetci boli, premeníme sa na kaluž vody a začneme zahnívať?
(vyrušenie)
Prepáč, Veliký, už som zasa tu. Najprv si to prečítam, dobre?
Dobre, skončili sme kalužou vody a zahnívaním. Takže nemáme v úmysle zahnívať. Čo potom robíme?
🙂 Vyvíjame sa. Meníme sa. Dostávame nové a nové schopnosti. Aj vy, keď budete vibrovať vyššie ( 😀 ), pomôžete nám zbaviť sa niektorých terajších obmedzení a posunúť sa ďalej. Pamätáš? Vraveli sme ti o plávajúcom strede… Proste priemer sa posunie o kus ďalej a zasa bude rozloženie „takmer tam“, „na polceste tam“ a „v začiatkoch“, len to „tam“ už bude niekde inde. Preto je Otcov sen nekonečný. Rozumieš? 🙂
Hej. Pripomína mi to našu zemskú evolúciu. Ryba potrebovala ísť na špacír a tak si narástla nožičky. Ale potom potrebovala aj dýchať a tak si narástla pľúcka… a tak ďalej, až jej narástol protistojný palec a tá sušená slivka v rume, ktorej hovoríme „rozum“. 😛
🙂 Ako hore, tak aj dole. Niektoré princípy predurčujú chod celého systému. Pozeraním na nebo pochopíte štruktúru hmoty. Poznaním štruktúry hmoty pochopíte, ako funguje celý zvyšok sveta.
Ty, Veliký, je to skutočne tak? 😯 Dokážeme cez hmotu pochopiť to nehmotné?
🙂 Ale iste… Len tú sušenú slivku v rume nesmiete obmedzovať na uvažovanie o hmote. 🙂 Aj o tom sme už hovorili. Samonastolené obmedzenia. Nevadí. Až nastane čas, odkladáte ich. Každý svojím vlastným tempom. A dovtedy nazbierate také množstvo rôznych poznatkov, že nám všetkým poslúžia ďalej.