Už dávno som nečítala Castanedu. Ako som však mala horúčku, nedarilo sa mi čítať šamanizmus, a tak som si vybrala jednu jeho knihu, ktorú som ešte nečítala. Vlastne ani neviem, prečo… bol to tenučký hlások v mojom vnútri 🙂 , ktorý ja nazývam intuícia a ktorý si vždy potom privlastňuje niektorý z anjelskych 😀 …

Hneď prvé dve stránky ma zaujali natoľko, že ich sem pridávam. Ide totiž o ezoterický svetonázor par excellence 😛 :

Syntax

Muž pozerajúci na svoje rovnice
povedal, že vesmír mal začiatok.
Bola tam explózia, povedal.
Výbuch výbuchov – a zrodil sa vesmír.
A expanduje, povedal.
Dokonca vypočítal dĺžku jeho života:
desať miliárd obehov Zeme okolo Slnka.
Celá zemeguľa mu gratulovala;
jeho kalkulácie prehlásili za vedu.
Nikto nepomyslel na to, že tvrdením, že vesmír začal,
muž len odrážal syntax svojho materinského jazyka;
syntax, čo si vyžaduje začiatky ako narodenie
a vývoj ako dozrievanie
a konce ako smrť – ako konštatovanie faktov.
Vesmír začal
a starne, ubezpečil nás ten muž,
a zanikne, ako všetky veci zanikajú,
ako zanikol on sám po tom, čo matematicky potvrdil
syntax svojej materinskej reči.

Iná syntax

Skutočne vesmír začal?
Je teória o veľkom výbuch pravdivá?
Toto nie sú otázky, hoci tak znejú.
Je syntax, ktorá si vyžaduje začiatky, priebehy
a konce ako konštatovania faktov jediná možná syntax?
To je skutočná otázka.
Existujú iné syntaxe.
Existuje napríklad jedna, ktorá berie variácie intenzity
ako fakty.
V tej syntaxi nič nezačína a nič nekončí;
a preto zrodenie nie je jasná, presne ohraničená udalosť,
len špecifický typ intenzity,
podobne ako dospievanie a smrť.
Muž tejto syntaxe, pozerajúc na svoje rovnice, zisťuje,
že vypočítal dostatok variácií intenzity
aby mohol zodpovedne vyhlásiť,
že vesmír nikdy nezačal
a nikdy neskončí,
ale že prechádzal, prechádza a bude prechádzať
cez neskončné fluktuácie intenzity.
Tento muž by mohol celkom dobre dospieť k záveru,
že samotný vesmír je vozom intenzity
a každý naň môže naskočiť
aby prechádzal zmenami bez konca.
Môže dospieť k tomuto a ešte k iným názorom,
možno bez toho, aby si uvedomil,
že len potvrdzuje
syntax svojho materinského jazyka.

Ako som to čítala, spomenula som si na šamanskú cestu za Gaiou, kde mi vysvetľovala, že my, ľudia, máme pocity: pocity majú svoj začiatok, priebeh a koniec. Že anjeli majú emócie a tie žiaden začiatok, priebeh a koniec nemajú… Vtedy mi to pomohlo odosobniť sa od mojich pocitov a premiestniť sa s cítením do emócie. Dnes som pochopila, že mi hovorila oveľa viac: hovorila mi, ako funguje náš vesmír… Keď vystúpime z času, začíname byť všadeprítomní. Veci, ktoré majú svoj začiatok, priebeh a koniec sú len drobné bodky vo veľkej informačnej brečke, ktorá tvorí tento vesmír. A je len na nás, či sa rozhodneme byť bodky alebo polievka, v ktorej plávajú… 🙂