Neviem, ako zareaguje väčšina čitateľov na tento článok… No, veď uvidíme. Takže: história celého článku spočíva v tom, že Smejko uverejnil svoj vlastný článok, ktorý sa volal ako pesnička, ktorú som mala kedysi hrozne rada. Išla som sa na článok pozrieť a zistila som, že je to video presne tej “mojej” pesničky… Rozhodla som sa dať si ho aj k sebe na stránku, tak som klikla na jeho YouTube verziu, aby som si skopírovala adresu. No a na bočnej lište som objavila ďalšie zábavné videá… Chvíľku som sa v nich hrabala, kým som nezbadala Darth Vader – muzikál. Z nejakého divného dôvodu som ho natiahla, chvíľu pozerala, zastavila (keď som prišla na to, že ide o postavy zo Star Wars, ktoré ja skutočne nemusím), o pár minút som sa k nemu vrátila… a dopočúvala do konca…

Dostalo ma! Video je na prvý pohľad dobrý gag. Ale ak začnete sledovať texty, tak to nakoniec až taký gag nie je… 😕 Možno hlásam niečo, čo fanúšikovia Star Wars už dávno vedia, ale pre mňa to bol celkom zážitok:

Tu je prepis textu pre neangličtinárov:

–Drzý mladík, mladý Luke Skywalker
–Napriek tomu, že Sila je tvojím spojencom
–Nič netušiaci blázon, odvážny farmársky chlapec
–Ešte nie si Jedi!
–Obi-Wan ti nikdy neprezradil
–Čo sa stalo s tvojím otcom.
Povedal mi, že si sa proti nemu postavil ty
A že už je mŕtvy.
–Nie.
–Ja som tvoj otec
–Poď ku mne, syn Luke Skywalker…
To nie je pravda!
To je nemožné!
–Ja som tvoj otec, Skywalker
–Poď ku mne, syn Luke Skywalker…
…
V spánku mi spieval
–Prečo predo mnou utekáš?
V snoch prichádzal
–Som tvoj otec
Ten hlas, čo ma volá
–Zmier sa s osudom
A vyslovuje moje meno
–Poď k svojmu otcovi
A či už zas snívam, pretože teraz si uvedomujem
Darth Vader je môj otec a je tu
V mojej hlave
–Vo všetkých svojich predstavách
–Si stále vedel
–Že osoba i tajomstvo
–Boli obe v tebe
A v tejto Hviezde Smrti
Kde Svetlo je slepé
Darth Vader je môj otec
A je tu
V mojej hlave
… Otec?
–Povedz, že so mnou nastúpiš
–Na trón a podelíš sa o slávu
–Otec a syn budú vládnuť galaxii
–Urobíme veci
–Tak, ako ich chceme mať
–Zabi kráľa, naplň svoj osud
Nie!
Otče, žiadaš odo mňa priveľa!

Najprv som sa bavila, potom ma začalo mraziť. Pri počúvaní textu sa mi v hlave rozbehli totiž niektoré úvahy… Vezmime si napríklad túto časť:

V spánku mi spieval
———————-Prečo predo mnou utekáš?
V snoch prichádzal
———————-Som tvoj otec
Ten hlas, čo ma volá
———————-Zmier sa s osudom
A vyslovuje moje meno
———————-Poď k svojmu otcovi
A či už zas snívam, pretože teraz si uvedomujem
Darth Vader je môj otec a je tu
V mojej hlave

Nie je to tak, že všetci máme Otca (a anjelov, čo sa nedá oddeliť jedno od druhého) v svojej hlave? A že prichádzajú do našich snov, do našich temných okamihov – a my sa ich desíme a utekáme pred nimi, pretože máme pocit toho, že niečo “tam zvonka” na nás siaha? A pritom to “tam vonku” bolo po celý čas s nami, v našej hlave, len sme si to neuvedomovali… Nosíme v sebe “volanie po domove” a nevieme, o čo ide. Desí nás to, snažíme sa pred ním uniknúť do hmoty, do zhŕňania statkov a citových zážitkov a do úniku zo situácií… miesto toho, aby sme sa na okamih zastavili, čelili tomu, čo nás “naháňa” a zistili, že náš “temný nepriateľ” má vlastne našu tvár… alebo my máme jeho tvár? 🙂

——

Vo všetkých svojich predstavách
Si stále vedel
Že osoba i tajomstvo
Boli obe v tebe

Všetko máme v sebe. Nevieme to dekódovať, nevieme to interpretovať, ale rodíme sa, žijeme a zomierame s napojením na akašu. Vždy som túžila “čítať” akašické záznamy a poznám ľudí, ktorí ich naozaj čítajú… ale realita ležala niekde inde. Všetci sme napojení cez našu intuíciu na akašu! To sú tie náhle záblesky, ktoré nám menia videnie vecí a neraz zachránia život. To je to “čítanie v iných ľuďoch”, náš pocit, že sa nám niekto pozerá na chrbát – a on skutočne pozerá… Každý jeden z nás je napojený na akašu a cez akašu na anjelov a Otca! Len o tom nevieme…

Pamätám sa, keď sa anjeli pokúšali nastaviť, aby som ich “počula” (musela som asi pol roka nariekať a otravovať, než podľahli 😛 ). Vtedy Rafael začal cezo mňa preháňať energiu a snažil sa nastaviť môj komunikačný kanál na “počutie”. Nešlo to… Po chvíli začal byť podráždený, pretože nechápal – a ja som ho začala utešovať, že to nevadí, nemusím ich počuť… No a po pár dňoch sme zistili, že som ich počula odjakživa – v mojej hlave, kde inde? 🙂 – len som si myslela, že sa zhováram sama so sebou… 🙂

Takže naša intuícia je zbernica, cez ktorú sme priamo napojení na systém, v ktorom naša 3D realita funguje. Je neviditeľná, je ako ten vzduch, ktorý vypĺňa priestor okolo nás a v nás. Mnohí z nás však vyrastali s takým balastom mylných presvedčení, že proste ten vzduch nevidia… To neznačí, že ten vzduch tu nie je – len že ho momentálne nevnímame.

——

A v tejto Hviezde Smrti
Kde Svetlo je slepé
Darth Vader je môj otec
A je tu
V mojej hlave

Tu som mala divný pocit, že mi to niečo hovorí, čo si nechcem uvedomiť. A potom mi prišlo na um, že “Hviezda Smrti” je vlastne popis našej ľudskej, treťodimenznej reality, v ktorej je naše vnútorné Svetlo slepé a v ktorej vnímame Otca ako archetyp “otca”, nie ako celok, ktorého súčasťou sme… a vyrábame si – v hlave, kde inde? 🙂 – projekciu Boha ako niečoho “tam vonku”.

——

Povedz, že so mnou nastúpiš
Na trón a podelíš sa o slávu
Otec a syn budú vládnuť galaxii
Urobíme veci
Tak, ako ich chceme mať

Túto časť beriem ako to, o čo v celom Univerze, aké kedy budeme poznať, vlastne ide – spoločné utváranie toho, čo je okolo nás – hmotného i nehmotného. Máme od Otca pozvánku podieľať sa na tom a formovať hmotu a to iné, na čo zatiaľ ešte nemáme, do podoby najvhodnejšej pre všetkých zúčastnených. Ak my sme Otcov sen, tak potom má záujem, aby ten sen viedol k niečomu dobrému. Nikto neplytvá rád energiou na blbosti, ktoré sa zrútia, len čo na ne prestane dávať pozor.

Takže Otec nás pozýva spoluutvárať… a čo urobíme my? Zľakneme sa toho, čo je pred nami. Cítime sa takí malí a bezmocní a osamelí, že potrebujeme obraz Boha nad tým všetkým. Potrebujeme “záchrannú brzdu”, ktorá zasiahne, keď my začíname zlyhávať… Našu božskú podstatu externalizujeme, premietneme navonok a urobíme z nej modlu. A Otec nám hovorí: “zabi kráľa!”, teda “znič tú modlu, ktorú si si vytvoril!”, lenže my sme tak zalezení do našej drobnej ľudskej existencie, tak zatvárame oči pred našou božskou podstatou, že odpovedáme: “Otče, žiadaš priveľa…”:

———————-Zabi kráľa, naplň svoj osud
Nie!
Otče, žiadaš odo mňa priveľa!

Toto boli myšlienky, ktoré ma napadli, keď som si pozerala video. Možno je to pritiahnuté za vlasy. Možno bola náhoda, že som ho objavila, spustila a vypočula do konca…

Lenže ja už akosi na náhody neverím.