Tento príbeh nám poslal Miro:
Veľký mudrc raz poslal svojho hlavného žiaka na dvor kráľa Džanaku, aby sa naučil to, čo mu ešte chýbalo.
Mladík sa spýtal: “Ak ma nemôžete učiť vy, ako ma to môže učiť nejaký Džanaka? Vy ste veľký mudrc, on je len kráľom. Čo vie o meditácii a poznaní?”
Mudrc odvetil: “Len poslúchni, choď za ním a pokloň sa mu. Nemysli si, že ty si sannjásin a on len obyčajný hospodár, ktorý žije vo svete, že je svetský a ty duchovný. Zabudni na to všetko. Posielam ťa za ním, aby si sa niečo naučil, takže dočasne bude on tvojím majstrom. Potrebuješ iné prostredie, a Džanakov dvor a palác ti poskytne to spávne prostredie.”
Mladík neochotne išiel. Bol brahmanom, z najvyššej kasty. A kto bol ten Džanaka? Bol bohatý, mal veľké kráľovstvo, čo však mohol naučiť brahmana? Brahmani si vždy myslia, že len oni môžu učiť ľudí. A Džanaka nebol brahmanom, bol kšatrijom, príslušníkom kasty bojovníkov. Sú považovaní za druhých po brahmanoch. Brahmani sú prví, najprednejšia, najvyššia kasta. Pokloniť sa tomu mužovi? Je proti indickému mysleniu, aby sa brahman poklonil kšatrijovi.
Ale majster mu to kázal a on to musel urobiť. Mladík neochotne išiel a neochotne sa poklonil. A keď sa poklonil, naozaj sa na majstra hneval, lebo mu to bolo nepríjemné. Na kráľovskom dvore tancovali krásne ženy, ľudia popíjali víno a Džanaka sedel medzi nimi. Mladík v sebe cítil veľký odpor, no aj tak sa
poklonil.
Džanaka sa zasmial a povedal: “Nemusíš sa mi klaňať, ak máš v sebe taký odpor. A nebuď zaujatý skôr, než ma spoznáš. Tvoj majster ma dobre pozná, preto ťa sem poslal, aby si sa niečo naučil. Toto však nie je cesta ako sa niečo naučiť.”
Mládenec odpovedal: “Majster ma sem poslal, prišiel som, ale ráno sa vrátim, lebo nevidím, že by som sa tu mohol niečo naučiť. Neprišiel som sem učiť sa piť víno, dívať sa na tanečnice a všetky tie neresti.”
Džanaka sa stále smial: “Si unavený, zostaň na noc, odpočiň si a ráno môžeš ísť. Kto vie, možno ťa noc naučí to, kvôli čomu ťa sem tvoj majster za mnou poslal.”
Bolo to záhadné. Ako a čo by ho mohla noc naučiť? Zostal teda. Kráľ sa mu postaral o jedlo a pitie a dal pripraviť najlepšiu izbu v paláci. Mládenec však celú noc nemohol zaspať, lebo keď pozrel nahor, videl, že nad jeho hlavou visí na tenkej niti obnažený meč. Bolo to nebezpečné, lebo meč sa mohol každú chvíľu odtrhnúť a zabiť ho. Aby sa teda vyhol prípadnej nehode, zostal celú noc bdieť. Ráno sa ho kráľ spýtal: “Ako si sa vyspal, mal si pohodlie?”
Mládenec povedal: “Pohodlie, pohodlie – ale čo ten meč! Bál som sa, že sa pri najmenšom závane vetra odtrhne a bude po mne!”
Kráľ odpovedal: “Bol si unavený, mohol si sa vyspať, no predsa si nemohol spať. Prečo? Nebezpečenstvo bolo obrovské, bola to otázka života a smrti. Preto si bol bdelý a ostražitý. A to je aj moje učenie. Môžeš odísť, alebo niekoľko dní zostať a pozorovať ma. Hoci sedím a predo mnou tancuje tanečnica, dávam pozor na obnažený meč nad sebou. Je neviditeľný a volá sa smrť. Nedívam sa na tanečnice. Ako si ty nemohol vychutnať pohodlie svojej izby, nepijem ani ja víno, len si uvedomujem smrť, ktorá môže nastať v ktoromkoľvek okamihu. Stále si uvedomujem smrť, a preto som pustovníkom aj napriek tomu, že žijem v paláci. Tvoj majster ma pozná a rozumie mne aj môjmu poznaniu. Preto ťa sem poslal. Ak tu niekoľko dní zostaneš, presvedčíš sa sám.”
tento pribeh milujem; to, o com hovori, je velmi poucne. mozes mat cokolvek, co chces… ale kym ta bude prenasledovat strach (mec na niti visiaci nad tebou), tak nikdy nebudes naozaj vnimat a uzivat to, co mas
asi som to vzala z toho druheho uhla pohladu, ako by to malo byt, ale toto som sa z toho naucila ja 🙂
Páči sa miPáči sa mi
správne a múdre 😀 ďakujem ..
já som zas v príbehu videl namyslenosť a odsudzovanie v domnelej múdrosti žiaka, a pokoru kráľa pod ťažkým bremenom vládnutia v tej ríši…
tak že, až budem chcieť niekoho súdiť, budem si musieť obuť jeho boty hi hi 😀 a já, že prečo vedomie (BOH) neposudzuje… hi hi 😀
Páči sa miPáči sa mi
http://www.timeangel.estranky.cz/clanky/knihy-ruznych-autoru/pamkrsprodjes
Odporucam precitat 😛 Zaciatok je nudny, ale v strede su pekne myslienky o dualite a chapani cloveka + nieco o vzostupe a hmotnom svete. Koniec som este nedocital.
Páči sa miPáči sa mi
Groover,
páčilo sa mi to a nebol nudný ani začiatok. Nepoznám síce skutočný zdroj informácií, ale mne to sedí. Vidím, že sú tam aj ďalšie časti, som zvedavý. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Zaujímavý príbeh. Kráľ Janaka je vo Védách spomínaný veľakrát. Bol to otec Síty, manželky Rámu – inkarnácie Krišnu.
Páči sa miPáči sa mi
súhlasím s ČIKITET… poznám jedno múdro ktoré vraví “nesúď človeka ak si neprešiel míľu v jeho topánkach”
Páči sa miPáči sa mi
cikiket preco si potom sudil nrayna za jeho prispevky?
Páči sa miPáči sa mi
niekedy, keď vidíš hladkú hladinu živlov , tak si povieš, aký krásny pokoj.
Ale keď sa pokoja nasýtiš, tak do jazierka hodíš kameň a voda sa rozčerí, a pozeráš z úžasom čo to robí, ale časom ani to nestačí a tak položíš na kraj dosku a vytváraš vlny tak vysoké ako sa len dá… hi hi hi ale kto pochopí silu v malom jazierku ? A tak som išiel k moru a privolal na pomoc živly a rozbúril vody oceánu a plával som proti ním, aby som vychutnal silu vĺn , až napokon som sa na vlnu postavil, aby ma priniesla k brehu slobodnej vôle. Tá vlna mi povedala, som len voda …. a pozri… a videl som život v plnej nádhere 😀
Páči sa miPáči sa mi
😆
Páči sa miPáči sa mi
Skutocne mudry clovek ostava kludny sam v sebe. Uz viac ho nezaujimaju miliony premien toho isteho vonkajsieho vesmiru. S pokojnou myslou sa pohruzi sam do seba a objavuje naozajstny klud a trvale stastie. Vidiet zivot je jedna vec, ale chapat jeho skutocnu pricinu je vec druha. To je rozdiel medzi tymi, ktori pravdu nasli a tymi, ktori ju stale iba hladaju. Vsetky docasne formy raz zaniknu a s nimi aj ich mudrost. Ostane iba absolutna vsepohlcujuca pravda a ty. Potom sa jej pozri do oci a v tichosti sklop zrak, lebo ta spali.
Páči sa miPáči sa mi
skús…. 😀 aspektu hanumana niečo vysvetliť … 😀
Páči sa miPáči sa mi
Koľko máš rokov? Ale tipoval by som Ti niečo medzi 14 a 17.. Čo Ty vieš o Hanumanovi? Hanuman bol jeden z najväčších oddaných Pána Krišnu, Rámu. Uznával Ho, uciteval Ho a slúžil mu. S ktorým aspektom sa teda stotožňuješ? Máš opičí výzor alebo niečo podobné? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Na otca by bol dosť mladý 😆
Páči sa miPáči sa mi
Mnohí ľudia tužia po menej pestrom vesmíre. Túžia po mieste, kde by nebolo toľko nežiadúcich vecí .. 😀 a kde by boli presne také veci aké by chceli len oni.Ťažko vysvetliť, že vesmír sa nedá skresať do hŕstky pekných myšlienok. Lebo práve toto by viedlo ku konečnosti vesmíru.
Ale, aby ste mohli prežívať vaše túžby a pochopiť po čom túžite, musí byť povolené všetko, čiže máte slobodnú vôľu a dar tvorenia a to len preto, aby ste si mohli vybrať, čo vlastne chcete prežívať (aký sen) , no nie je to božskosť samá o sebe ? 😀 😛
Páči sa miPáči sa mi
Vesmír nie je nekonečný. Tak ako každý hmotný výtvor, má svoj koniec. Aj priestorovo aj časovo. Nekonečný je len duchovný svet. Keď je podľa Teba také ľahké vybrať si a riadiť svoj život, tak prečo sa deje toľko vecí, o ktorých nerozhoduješ..To, že máš veci pod kontrolou, to je len Tvoja ilúzia, hmotná ilúzia – Mahá-maya Ťa dostala presne tam, kam chcela, tak to funguje. My sme uväznení v hmotnom svete, aj keď nám je jasné, že sem nepatríme, že toto nie je náš domov. Hovoriť o oslobodení neznamená, že si oslobodený. Dokonca vedieť, čo je to oslobodenie a ako ho dosiahnuť Ti nezaručí, že sa oslobodíš, pokiaľ si pripútaný a nepretrhol si všetky hmotné putá.
Páči sa miPáči sa mi
nechcem rozhodovať.. som boh a chcem snívať a prežívať, proste chcem byť majstrom života a poznávať sám seba v tisícoch ba v nekonečnosti aspektov a pohľadov na seba hm? 😀
Páči sa miPáči sa mi
To, že to chceš, je síce pekné, ale akurát sa rúhaš, nič viac..
Jedna z definícií Boha podľa Védskeho učenia definuje Boha sanskritským slovom, ktoré znamená, že Boh je Ten, Kto v plnej miere vlastní šesť základných vlastností. Je najmocnejší, najmúdrejší, najslávnejší, najbohatší, najkrajší a vie najviac odriekať.
Ak je niekto, kto disponuje týmito šiestimi vlastnosťami v neobmedzenej miere, môžeme si byť istí, že je to Boh.
Páči sa miPáči sa mi
Nrayn,
kedykoľvek vidím použité slovo “rúhať sa”, veľkým oblúkom sa danému človeku vyhnem… No dobre, ty uznávaš Védy, nie Bibliu, ale nepoužívaš náhodou slovník kresťana? 😕
Je to svetonázorová otázka a vy s Čikitetom (a aj my dvaja) máte zjavne úplne odlišný svetonázor. My vnímame Boha ako niečo, čo nám dáva možnosť spoluutvárať tento svet. Celý tento blog je o tom.
Ty ho vnímaš ako niečo, čo obmedzuje tvoje možnosti v spoluutváraní sveta. O tom tento blog nie je.
Nevyháňam ťa – ale si si istý, že si na správnom blogu? Totiž ak je to tak, ako som napísala, bude ťa každý jeden príspevok a každý jeden človek, čo sa tu cíti dobre, rozčuľovať…
A ešte pre vás oboch, mládenci 🙂 – Čiki a Nrayn, zjavne ste si nesadli. Oveľa pokojnejšiu atmosféru tu budeme mať, ak si obaja dáte vnútorný záväzok, že nebudete nikdy reagovať na toho druhého – ani priamym komentárom, ani odvolávkou v odpovedi pre niekoho iného… Tak čo, máme potrebnú sebadisciplínu? 😛
Páči sa miPáči sa mi
Podľa mňa nrayn možno prirovnať k učiteľovi na základnej škole, ktorý hoci môže mať 100% pravdu ale keď bude po deťoch kričať a diktovať im čo a ako tak tie deti budu robiť tak či tak to svoje. Akurát nie s takým nadšením.
Páči sa miPáči sa mi
OK, ale keď sa začneme vyjadrovať k Nraynovej osobe, nijako tým nepodporíme diskusiu. Poprosím Nrayna, aby na tento komentár nereagoval. Neútočme naňho. Má právo byť sám sebou.
Páči sa miPáči sa mi
Helar, dobre, nebudem na neho reagovať, pokúsim sa, niekedy sa ale nedá nereagovať 🙂
Ja si myslím, že Duše, spoluvytvárajú svet, ale takým spôsobom, že my máme túžbu a On nám ju vyplní. Záleží ale na našej sebarealizácii a karme. O tom to celé je. Nemôžem ale súhlasiť s tým, že si môžeme robiť čo chceme, že sme Boh, lebo proste nie sme. Fungujú Jeho zákony a tie musíme rešpektovať, či s tým súhlasíme alebo nie. Musíme jesť, musíme spať, musíme zostarnúť, musíme umrieť, a nikto z nás to nechce. Takže naše možnosti sú obmedzené. 🙂
Keby sme boli Boh, tak sa nemusíme ničomu podriaďovať, a preto tvrdím, že nie sme Boh 🙂 To je pádny argument.
Čo to je “slovník kresťana” ? 🙂 Ja nič také nepoznám. 🙂
P.S.> Pinzo, nikto tu po nikom nekričí pokiaľ viem. Keď o niekom napíšem, že sa rúha, to je môj názor.
Páči sa miPáči sa mi
Nrayn,
ak sme súčasťou “boha” (v mojom slovníku “sme jeho sen”), tak pre nás platia jeho zákony. Otázka je, čo presne vchádza do slova “zákony”. Mám to tak, že systém, v ktorom sa pohybujeme, má svoje zákonitosti, ktoré stanovujú hranice tohto systému a rozdiel oproti iným systémom. (To, čo som zažila ako “iný systém”, ma trochu podesilo, také nepredvídateľné to bolo.)
Kým neprekročíme hranice tohto systému, podliehame jeho zákonitostiam. Čo presne tieto zákonitosti sú, sa dozvedáme postupne, formou pokus-omyl.
My ako individuálne vedomie/duše sme asi naveky “zajatcami” tohto systému. Dostať sa z neho môžeme až vzdaním sa individuálneho vedomia a vytvorením (pričlenením sa k) nejakého vyššieho vedomia. Tak to vnímam ja.
K tomu, čo si písal hore Čikitetovi, som urobila dnes úvahu a zverejnila. Takže diskusiu o tejto téme možno presunúť tam. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Aj v mojom slovníku sme Jeho sen, no vidíš, Mahá-Višnu, Narayana, atď, ale je to ešte trošku zložitejšie.
Prečo by si ale mala zisťovať pokus-omyl, keď je lepšie zistiť od Neho Ako sa veci majú. Učiť sa na príkladoch veľkých Osobností, Jeho inkarnácií, ktoré sami išli príkladom – kvôli nám. A nie sme naveky zajatcami, aj keď to tak môže vyzerať. Individuálneho vedomia sa nemôžeš vzdať, lebo to je Tvoja duša, to by bola duchovná samovražda, svojej podstaty sa nemôžeš vzdať, tak ako nemôžeš vyformátovať harddisk cez Windows 😛
Treba sa vzdať hmotného poňatia a pripútanosti k zmyslovému pôžitku. Proste zjednodušene, my si chceme užívať hmotné veci, a preto On nám našu túžbu vyplní a rodíme sa v hmotnom svete. Keď budeme chcieť iba duchovné, tak sa inkarnujeme v duchovnom svete. Very simple. Tam je všetko dokonalé, ale individuality tam ostávajú a slúžia Bohu, ich vôľa je zjednotená, nie vedomie.
Dobre, pozriem si tu úvahu . 🙂 A budem prispievať tam už.
Páči sa miPáči sa mi
aj mne sa ten príbeh veľmi páčil a zhrniem ho mojím vysvetlením – minulosť je spomienkou, budúcnosť je neistá, jediné čo máme je tento okamih…….
Páči sa miPáči sa mi
mňa oslovilo toto 🙂 poznaj silu prítomného okamihu, venuj pozornosť tomu, čo je bezprostredne najbližšie, ale nenechaj sa tým ovládnuťpríliš, aby si neprestal žiť každodenný život … okamih, nech už je v ňom prítomné čokoľvek, by mal môj byť radca, ale nie môj pán 😉
Páči sa miPáči sa mi
moonica hovoríš mi do duše, ale cítim, že mi chceš ešte niečo povedať, myslíš si, že si mám dať dolu tie ružové okuliare?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 astrid, ak aj máš tie okuliare 😉 tak je fajn, že sú práve ružové – ružová farba má v sebe úžasnú silu …
🙂 daj si ich dole, ak budeš chcieť alebo potrebovať 😉
Páči sa miPáči sa mi
moonica práve som zistila, čo si mi chcela povedať, moc ti ďakujem, a tie ružové okuliare sú fakt nádherné keď si ich nasadím, prajem Ti krásny deň
Páči sa miPáči sa mi
🙂 ja ďakujem Tebe a tú ružovú Ti darovala aj nenáhoda pri registrácii 😉
Páči sa miPáči sa mi
Tento príbeh som počula pred veľa rokmi ako “Damoklov meč”. Vystupovali tam iné postavy…ale to podstatné zostalo. Som rada, že som ho mohla čítať po 2x…opäť mi dal niečo viac. A hlavne potešil!!!
Páči sa miPáči sa mi
Aj Osho stále nabáda k bdelosti prítomného okamihu,pretože mnohé činnosti robíme automaticky,bez premýšľania.Ja som v tom žiakovi ale videla pýchu a nadutosť.Mnohí,ktorí sa dajú na duchovnú cestu sa musia prebrodiť a popasovať aj s týmto stretnutím vo svojom živote a priznám sa, boli časy v začiatkoch mojej duchovnej cesty,ked som sa dívala akosi zvrchu na ľudí,ktorí si bránili svoju vieru,alebo v nič neverili.Chvalabohu,dnes je moje zmýšľanie iné.
Páči sa miPáči sa mi
“Vidím”
Páči sa miPáči sa mi
Ľudská myseľ rozdeľuje to čo láska vidí ako jedno… 😀
Páči sa miPáči sa mi
Hľadám niečo o mečoch a just len na eprakone ma hodí. 😆
Páči sa miPáči sa mi