Dnes som na fejsbúku zažila tak trochu precitnutie. Zverejnilo sa najnovšie cvičenie z Belangelo a pod ním nabehol komentár:

Ako veľmi mi chyba Eprakone a neuzamknute clanky 😪

Pritom ten článok bol verejný a Eprakone funguje aj naďalej – formou “jeden článok denne”. 😕

Najprv ma to dohrialo (to len pre prípad, že by ste si mysleli, že som vzostúpený, totálne prebudený osvietenec a nad hlavou nosím LEDkové kolečko – tak nenosím 😛 ). Ale potom som si uvedomila, že hoci som na Belangelo už pred pár dňami doplnila vysvetlenie, ktoré články sú pre koho, nie všetci ľudia čítajú. Nie všetci ľudia kliknú na link, než sa začnú zavzdušňovať.

A preto využívam dnešok na to, aby som to hodila “na papier”:

Aj na Belangelo beží blog (v menu je označený ako Články). V tejto časti sa objavujú:

1. články z bežiacich projektov (pre ľudí v týchto projektoch, aby vedeli, že je zas čo čítať),
2. články z pripravovaných projektov (aby boli ľudia informovaní, čo bude čoskoro k dispozícii)
3. a potom články verejné, nezaradené do nijakého projektu.

Z tohto rozpätia vyplýva, že niektoré články možno čítať a iné sú “uzatvorené” a prístup k nim majú len ľudia, ktorí sú v danom projekte.

Ak kliknete na článok, ku ktorému nemáte prístup, pretože ste si 1. nekúpili knihu alebo 2. nezaradili sa do projektu, nepustí vás to ďalej než cez prvých pár slov.

Ale hociktorý článok, ktorý je označený ako “Blog”, je verejne prístupný a môžete si ho čítať do sýtosti.

A navyše tu je ešte aj Eprakone so systémom “1 článok denne” a Boslaal, ktorý postupne oživujem, pretože v čase rozbiehania Belangelo som nevládala ťahať tri stránky denne paralelne.

A to je aj moje vysvetlenie, prečo som sa dohriala: Nenariekajte mi, že nemáte odo mňa denne aspoň jeden verejný článok! Že ich nie je viac? A za čo ma máte? Som na to sama, píšem v svojom voľnom čase a nezarábam si tým na živobytie! Keď publikujem, obvykle to nebýva slepé kopírovanie z iných webov, ale do toho vstupuje moja duševná robota – prinajmenšom preklad (a kvalita prekladu, ako vieme, závisí od rozumu a rozhľadu prekladateľa). Takže v svojom osobnom čase píšem články a popri tom mám ešte aj svoju normálnu prácu. (Našťastie nemám súkromný život, lebo inak by som to asi nestíhala.)

Nepadlo mi dobre, že som čítala nárek pod verejne prístupným článkom – pretože to značí, že nariekateľ si nedal ani len tú robotu, aby článok rozklikol a zistil, či ho môže čítať! Tak som aj tam vypenila a už sa to medzičasom rozkomunikovalo a zlý pocit sa vyparil. Jej aj môj. 🙂

A tým môj dnešný výbuch podráždenia končí, idem si nastoknúť nad hlavu krúžok a zasa ho na chvíľku zažnem. 😛

Ale rozhodne nie som váš osobný bavič – a ak ma vidíte takto, tak potom toto ešte nebolo moje posledné dohriatie. 😉