Naše vnímanie je selektívne – vyberá z reality veci, ktoré nás zaujímajú, a tie ostatné si “nevšíma”. Tak sa nám často stáva, že ideme životom silne fokusovaní na jednu vec a neregistrujeme možnosti a príležitosti, s ktorými sme nerátali a ktoré sme neočakávali.

Keď sa dostaneme do stavu, že celý svet sa spikol proti nám, veci viaznu a naše plány nevychádzajú, nastal čas zastaviť sa, obzrieť sa dozadu a bez predpokladov a očakávaní pozrieť, čo sa v poslednom čase dialo. Čo sme si nevšímali? Kde sme nereagovali, hoci sme si mohli urobiť lepšie? Kde sme sami seba pripravili o možnosti len preto, že sme ich nepripúšťali?

Nastáva čas, kedy potrebujeme uvoľniť naše kŕčovité zovretie reality a odovzdať opraty do rúk vyššej moci. Neriadiť sa prianiami, neočakávať, ale len sledovať, čo sa práve deje, a využívať to na napredovanie k cieľu. Hovorí sa tomu navigácia. Necháme sa viesť signálmi a všímame si veľký obraz bludiska, nie konkrétne uličky v ňom.

Aby sme tohto boli schopní, potrebujeme ošetriť svoju emocionalitu – potrebujeme sa vnútorne dostať do stavu dychtivej zvedavosti, že “čo z toho vylezie”. Z tohto stavu prestávame mať preferencie a odpory a vnímame všetky signály Univerza, všetky udičky. Nepotrebujeme sa kŕčovať, nepotrebujeme sa báť. Už toľkokrát sme si dokázali, že ustojíme takmer všetko… Máme tú schopnosť. Máme tú silu. Nepotrebujeme vyhliadať istý vývoj, pretože hocijaký vývoj dokážeme využiť v náš prospech. 🙂