Na prvý pohľad je to nádherný citát. Stačí byť dobrým človekom a budeme automaticky šťastní.

Lenže prečo sa potom dejú zlé veci dobrým ľuďom?

Pretože šťastie nie je výsledok nášho konania, ale výsledok nášho vnímania!

Šťastie k nám nepotrebuje “prichádzať”. Buď sme šťastní, ale šťastní nie sme. Ak si povieme, že budeme šťastní, až keď…, tak sami seba programujeme na nešťastie! Pretože kde bude naše šťastie? Vždy až za rohom, v podmienkach, ktoré vôbec nemusia nastať!

T. Harv Eker ma naučil jedno: “Nebudeš nikdy šťastná, ak už dnes nie si šťastná.” 🙂

A potom, šťastie nemá nič spoločné s tým, či sme “dobrí” (pretože kto povie, či a nakoľko sme dobrí?). Šťastie je vtedy, keď sme autentickí, žijeme autentický život a cítime sa dobre vo vlastnej koži, nech už je biela, žltá, červená, hnedá, čierna alebo fialovo-zeleno pruhovaná. Keď si ideme za svojím bez potreby, aby nám okolie schvaľovalo, či sme “dobrí”. Ten, kto hľadá potvrdenie od okolia, nikdy nebude šťastný, pretože čo ak niekto z tých takmer osem miliárd ľudí nebude súhlasiť, že sme dobrí ľudia?

A šťastie nemá už vonkoncom nič do činenia s pohľadnosťou našej “duše”! Šťastie je vrodené každému jednému z nás, len výchovou a hlúpymi predstavami sme dostali veľmi presné pravidlá, ako nebyť šťastný – a tých sa potrebujeme postupne zbaviť.

Ktoré predstavy?

A ako sa ich zbaviť?

O tom sa viac dozviete v brožúrke z Mastermindu o 7 ľudských mýtoch o šťastí.