Veľa z tých bojov, čo bojujeme, sú len boje s nami samými – s našimi predstavami o tom, ako by veci mali byť (a nie sú), ako by sa k nám ľudia mali správať (a nesprávajú sa), ako by mal život napredovať (a on stojí). Tieto boje nedokážeme vyhrať, pokiaľ sa neodhodláme opustiť naše zabehané stanoviská, názory, uhly pohľadu – slovom naše predstavy o tom, ako by svet mal vyzerať.

Správa je jasná: keby mal vyzerať inak, tak bude vyzerať inak. Keďže vyzerá tak, ako vyzerá, je to preň asi optimálne zloženie. To nezmeníme. Nastal čas začať meniť náš uhol pohľadu. Zbaviť sa predstavy, že nám svet niečo dlhuje, že máme na niečo nárok… Máme nárok dýchať a správať sa podľa vlastného uváženia. Hovorí sa tomu slobodná vôľa.

Najbližšie obdobie je tu na to, aby v nás toto poznanie zakorenilo a aby ho dostalo na úroveň automatizmu. To súčasne značí, že veci často nebudú vychádzať podľa našich predstáv, aby sme mohli trénovať odosobnenie sa. Aby sme sa naučili hľadať to dobré v tom, čo nie až tak vyšlo.

Potrebujeme prestať porovnávať naše predstavy s realitou. Predstavy sú len predstavy, kým realita je – a tak ju môžeme len akceptovať. A nájsť si v nej niečo, z čoho momentálne vieme načerpať silu. Ak sa nám toto zautomatizuje, nebude na svete situácia, ktorú by sme nedokázali zvrátiť v náš prospech!