Za nami je doba voľby, kedy sme mali možnosť zvažovať rôzne stránky nášho života. Niektoré  sa ukázali ako menej prínosné – už nás nenapĺňali  alebo nám dokonca pôsobili ťažkosti. Veľmi  často sem patria naše obľúbené presvedčenia o tom, kto sme a ako vyzerá okolitý svet – priviedli nás až sem, ale ak sa chceme z tohto bodu pohnúť ďalej, budeme ich potrebovať nahradiť niečím novým. Pretože to, čo nás priviedlo len sem, nám neumožňuje posúvať sa ďalej. Potrebujeme sa začať rozhodovať, ktoré presvedčenia necháme za sebou definitívne a ktoré zmeníme  tak, aby nám umožnili byť niečo viac než to, čo sme dnes.

Pozrime sa na toto rozhodovanie ako na šancu, nie ako na bubáka! Máme možnosť vrásť viac do toho, čo si pre seba predstavujeme… Iste, spočiatku to bude neobvyklé a možno trochu desivé – budeme robiť chyby (a tie nerobí nikto rád), ale práve cez tie chyby si budeme kolíkovať pre seba nové  teritórium, kde budeme môcť byť niečo viac než doteraz… No nie je to vzrušujúce? 🙂

Skúsme sa svoj strach a smútok za starým bezpečím vziať na vedomie, ale nepodľahnúť mu. Máme nárok báť sa. Máme nárok smútiť. Máme dokonca aj nárok zostať stáť a do penzie postávať na tom jednom mieste – ak to je to, čo chceme… Teraz nemusíme urobiť nič iné než rozhodnúť, čo vlastne pre seba chceme.

A keď to budeme vedieť, už to bude chcieť len jedno – zahorieť nehynúcou láskou k tomu, čím sa staneme.  🙂 Zvyšok sa už poskladá do novej podoby aj sám. 🙂