Rastlinami (a v tom aj bylinkami) sme sa zaoberali odpradávna. Tvorili súčasť našej stravy a používali sme ich na liečenie ešte dávno predtým, ako vznikla klasická medicína. Dokonca ešte aj národy žijúce v arktickom pásme, ktoré na 90% spoliehajú na živočíšnu stravu, ju obohacujú o rastliny podľa svojich možností.

Pred nejakými 10.000 rokmi sme v Mezopotámii začali úmyselne a cielene sadiť rastliny. Za posledných niekoľko sto rokov sme sa začali rastlinnej medicíne vzďaľovať. Počínajúc Paracelsom sa začala medicína koncentrovať na minerály a chémiu a odvtedy sa bylinkárstvu (herbalizmu) hovorí “alternatívna” medicína, hoci je to práve naopak a je to naša pôvodná medicína. A kým muži sa venovali prevažne chemickej a minerálnej medicíne, ženy udržiavali nažive herbalizmus.

Ešte aj dnes je prevaha lekárov-mužov, ktorí diagnostikujú, a potom nastupujú ženy-ošetrovateľky, ktoré sa dlhodobo starajú. Minule som videla na fejsbúku pekný vtip, ktorý zachytáva túto polarizáciu. Bol to obrázok nástennej jaskynnej maľby a pod tým bolo napísané: Videli ste už niekedy jaskynnú nástennú maľbu lovu na šalát? 🙂 Na jednej strane humorný postreh, na druhej smutná realita – bylinky akoby boli ešte dnes zaznávané a “babská” vec a tým pádom “nedôležité”.

Súvisí to vraj aj s patentovým právom. Keď vyviniete chemický vzorec, môžete si ho nechať patentovať, ale nemôžete si nechať patentovať púpavu – a preto bylinky ešte stále majú štatút niečoho “nižšieho”. Veď sa im aj nadáva “doplnky potravy”, hoci v skutočnosti sú vyživujúcou potravinovou zložkou.

Jedna zo skutočne starých rastlín je verbena. Používali ju kresťania – objavuje sa pri ukrižovaní Krista, v svätenej vode v kostoloch, na oltároch, pri Kalvárii – čiže je spojená s kresťanským mysticizmom. Ale aj Kelti ju používali na komunikáciu s božským, ako niečo, čo otvára myseľ a pomáha im so snami. Ale takisto pôvodní americkí Indiáni dávno predtým, ako mali kontakt s našou civilizáciou, používali verbenu pri svojich šamanských kontaktoch v snívaní a výpravách za spirituálnymi sprievodcami pri iniciácii. Renesanční maliari ju používali na zvýšenie kreativity. Každému je jasné, keď nejaká rastlina má laxatívne účinky – je to zjavné (a ňuchateľné 😛 ). Ale ako si vysvetliť, že národy po celom svete využívali verbenu na to isté, málo “hmatateľné”?

Iná rastlina je deväťsíl (butterbur/coltsfoot, Petasites hybridus), ktorá je veľmi nápomocná pri migrénach a pomáha zásobovať mozog krvou.

Adaptogény a tonizujúce rastliny

Máme dve veľké skupiny byliniek – adaptogény, ktoré nám pomáhajú adaptovať sa na podmienky prostredia, a tonizujúce bylinky, ktoré posilňujú buď celé telo, alebo nejaký špecifický systém tela. Špecifické rastliny majú tonizujúci účinok pre určitú časť nášho tela. Je to, ako keby zvyšovali jeho odolnosť a zaťažiteľnosť.

Tonizujúce bylinky majú dlhodobý, trvalý účinok na určité časti tela. Obvykle zlepšujú imunitný systém, sexualitu, libido, svalovú silu, jasnosť mysle, dlhovekosť a schopnosť udržiavať si stálu hladinu energie po dlhú dobu.

Tonizujúce bylinky sú širokospektrálne účinné, netoxické, takže ich môže užívať skutočne každý a aj vo veľkých dávkach bez vedľajšieho účinku, a obvykle majú charakter potravy. Hovorí sa im aj “liek pre zdravých ľudí” – takže nečakáte, kým sa dostavia príznaky, že niečo nie je v poriadku, ale beriete ich preventívne.

V tejto kategórii sú napríklad eleuthero (Eleutherococcus senticosus, všehojovec štetinatý), podporujúci činnosť nadobličiek, ale aj ginseng (ženšen).

Toto sú moje osobné výpisky zo seriálu REMEDY Nicka Polizziho. V tomto dieli rozprávali Daniel Vitalis, Jake Paul Fratkin, Tieraona Low Dog, Lisa Ganora, Rosemary Gladstar, Bob Roundtree, Richard Mandelbaum, Sayer Ji, Michael Balick, Ellen Kamhi, Lisa Alschuler, Susanna Raeven, Karta Purkh Singh Khalsa, Christine Cannon.