Kým bežné lieky atakujú priamo chorobu, rastliny (bylinky) pôsobia skôr na podporu zdravia a vyváženie reakcie organizmu na podmienky života. To znamená: ak máte akútny stav, rozhodne vám pomôže klasická medicína. Ak máte stav chronický, nevylučuje sa klasická medicína, ale urobíte dobre, ak liečbu podporíte bylinkami. A ak nechcete mať ani akútne ani chronické stavy 😉 , tak sa s bylinkami skamaráťte čo najrýchlejšie.

Nedávno som pozerala predpremiéru dokumentu REMEDY od Nicka Polizziho (máva náramne zaujímavé dokumenty, napr. milujem jeho TRANSCENDENCE 1 a 2) a keďže mi od mozgovej príhody neslúži dobre pamäť, toto budú moje výpisky z informácií v jednotlivých dieloch, aby som tie informácie mala po ruke, keď už si ich nedokážem zapamätať.

Dnes začínam tými základnými, ktoré ošetrujú “tichého zabijaka” dnešnej doby – stres.

Stres pre nás nepredstavuje podstatu problému; podstata problému je v spôsobe, akým so stresom narábame, ako sa s ním vysporadúvame.

Čo je stres a čo robí s naším telom?

Stres nie je veľmi dobre definovaná oblasť. Reakcia ľudí na stres pozostáva z toho, v akom zdravotnom stave sa práve nachádzajú (teda čo všetko sa im udialo a čo všetko urobili sami sebe do daného okamihu), z ich genetickej výbavy a toho, ako sa ich telo vyvíjalo v embryonálnej fáze. Treba tomu porozumieť tak, že v sebe nosíme prinajmenšom vplyv matky a starej matky, v tele ktorej sa vyvíjala naša matka. Takýmto spôsobom preberáme gény všetkých predošlých generácií, ale aj výživné prostredie predošlých generácií. Niektorí ľudia sú teda dostatočne vyživení, majú dobrý spánok a dobrú odolnosť voči príkoriam a ohrozeniam, iní ľudia sú týmito situáciami  zdrvení.

Naše situácie nezodpovedajú našim stresovým reakciám. Sme nastavení tak, aby sme mali stresovú reakciu (útek/útok) pri tigroch, ale tigra nám nahradil v nej rozčúlený šéf. V prírode narazíme na tigra, stres nás vyhecuje na nejakých 5 minút a my bežíme a vyšplháme sa na strom, tiger odíde s dlhým nosom, my zlezieme zo stromu a sme späť v normále. Ale ak si miesto tigra dosadíme šéfa a ten sa kedy-tedy prejde naokolo a my nikdy nevieme, kedy vystrčí hlavu z kancelárie, náš stres nikdy vlastne neopadá. A to je problém s dnešným stresom.

Mnohým stresujúcim situáciám sa dnes nedokážeme vyhnúť. V každom okamihu sme bombardovaní priveľkým množstvom informácií, ktoré nestíhame spracovať. A pravdepodobne ani počas snívania nestíhame spracovať vnemy celého dňa. Je to, akoby bezvýznamný hukot a šumenie celkom prehlušili základnú hudbu nášho života. Výsledkom sú pocity úzkosti, preťaženia, nespavosť alebo nedospatosť, ale aj chronické zápaly,  problémy kĺbov ako artritída alebo reumatická artritída, či problémy s pokožkou ako ekzémy alebo psoriáza, problémy s trávením a vredy – všetko toto sa stresom zhoršuje. Chronické zápaly, množstvo patogénov a toxínov v krvi vedú k chorobám ako rakovina. Na všetko toto sú dobré bylinky, ktorým sa hovorí nervíny.

Stres vytvára stiahnutie organizmu, produkuje mnoho toxických metabolitov a pritom obmedzuje elimináciu (obmedzuje pohyb čriev) a tým ešte zvyšuje stres organizmu. Tu som sa dozvedela, že človek by mal mať 3 – 4 vyprázdnenia denne, na čo mi klesla sánka. Aj toto môže byť signál, nakoľko vystresovaný váš organizmus je – a pravdepodobne si to ani neuvedomujete!

Takže zakaždým, keď sa dostaneme do stresu, dochádza ku kontrakcii (sťahu), tvoria sa kyseliny a znižuje sa vylučovanie. Celá naša krv ide do srdca a orgánov, prestaneme tráviť, prekrvia sa svaly, stúpne krvný tlak, zvýši sa hladina cukru v krvi, vyťahuje sa energia zo všetkých buniek na rýchly útek o život. Až keď sa dostaneme do bezpečia, uvoľníme sa, naše nadobličky sa upokoja a začnú sa regenerovať. Prirodzený stres je okamžitý nábeh, vyvrcholenie a uvoľnenie – a to sa nedá, ak sedíme v kancelárii, desať ľudí okolo nás, každý húka, šéf kontroluje a fučí nám za krk, doma choré dieťa a má prísť inštalatér a nevieme, kto ho postriehne… Takýto stres nikdy neopadáva a ak takto fungujeme po dlhý čas, už okolo tridsiatky sú naše nadobličky vyčerpané.

Stres je príčinou toho, prečo starneme a zomierame. Udiera na nadobličky, štítnu žľazu a hypotalamus. Zaťaží obličky, tie produkujú kortizol, ten ovplyvní hladinu cukru v krvi a to ovplyvní, ako mobilizujeme cukor pre našu energiu.

Stres je ako oheň. Oheň vás zohreje v zime, ale keď sa vymkne spod kontroly, podpáli vám dom a vás v ňom. A podobné je to aj so stresom – sám o sebe nie je problémom, ale problémom je spôsob, akým s ním narábame.

Zmena životosprávy je základná vec, ktorú môžeme urobiť. Napríklad miesto šoférovania denne v dopravnej zápche použijete mestskú hromadnú dopravu. Iste, trvá dlhšie, ale počas jazdy viete robiť iné veci alebo relaxovať. Takéto drobné úpravy začnú oslabovať nápor stresu.

Takisto si potrebujeme uvedomiť jedno – nie je pravda, že naše terajšie prostredie je stresujúcejšie než prostredie generácií pred nami. Napríklad generácia, čo prežívala druhú svetovú vojnu, to tiež nemala jednoduché. Ale pretože my žijeme teraz, zdá sa nám naše prostredie najstresujúcejšie. Dosť za to môže aj globalizácia a sledovanie správ zo sveta. V médiách je toľko zlých správ… Ony sú vlastne dobré aj zlé správy, ale náš nervový systém je nastavený tak, aby vyhľadával tie zlé (lebo nás môžu ohroziť). Preto nadobúda na dôležitosti vybudovať si odolnosť voči stresu preventívne.

Adaptogény

Z bylinkárskeho pohľadu pomáhajú tonizujúce rastliny alebo huby, tzv. adaptogény, veci ako ginseng, eleuthero, ashwaganda, rhodiola, schizandra a iné, ktoré ľuďom pomáhajú vzdorovať stresu z prostredia. Pomáhajú proti mentálnej a fyzickej únave, zvyšujú našu odolnosť voči chorobám, niektoré (napr. ashwaganda) sa považujú za dôležité pre dlhovekosť; pomáhajú vyvažovať stres. Patria do skupiny “nešpecifických”, teda pomáhajú všetkým systémom nášho tela – tráviacemu, kardiovaskulárnemu, imúnnemu (posilňujú ho zvýšenou tvorbou bielych krviniek, ktoré reagujú na nákazy), nervovému (ukľudňujú) – a vyživujú nadobličky.

Ashwaganda (Withania somnifera). Jej indické meno značí “sila koňa” a čerstvý koreň skutočne vonia ako mokrý kôň. A keď myslíte na koňa, je to ušľachtilé zviera so zdanlivo nekonečnou energiou; len si spomeňte na divé mustangy cválajúce po prérii. A to je presne to, čo ashwaganda robí s vaším nervovým systémom. Ashwaganda pôsobí na všetky telesné systémy, ale najviac asi na nervový.

Pochádza z Indie a Afriky. Pokiaľ ju pestujete, trvá to asi rok, než dosiahnete potrebnú kvalitu koreňa.

Ashwaganda má “pokojnú energiu”. Posilňuje libido v zmysle kreativity, pomáha pri úzkosti, uzemňuje. Je synonymom pre výdrž. Mnoho ľudí očakáva, že ashwaganda im dodá energiu, ale to, čo skutočne robí, je, že nás učí uchovávať a chrániť si energiu. To značí, že predchádza energetickým výkyvom počas dňa. Vyvažuje hormóny, čím predchádza výkyvom nálad, uvoľňuje dýchanie.

Je možno najlepšou bylinkou na svete pre pocity úzkosti, ale patrí k pomaly pôsobiacim bylinkám, takže ju treba brať po dlhú dobu, aby boli účinky citeľné. “Válium pôsobí po 15 minútach; ashwaganda pôsobí po 15 dňoch.” 😉 Nie je pre okamžitú úľavu od stresu. Trvá tak 30 – 60 dní, než ňou telo “nasiakne” a cítite úľavu.

Robila sa štúdia s užívateľmi ashwagandy a kontrolná skupina brala placebo. Výsledky ukázali, že sa ľudia berúci ashwagandu nielen cítili lepšie, ale sa dramaticky znížil aj ich slinový kortizol, biomarker miery stresu – čo je veľmi konkrétny výsledok.

V ajurvéde je ashwaganda bylinka pre mužov, ale veľmi dobre pôsobí aj na ženy, hlavne pri úzkosti.

Používa sa koreň. Má veľkú silu; stačí len drobný kúsok denne. Dá sa žuvať aj s kôrou a vláknina sa potom vypľuje. Dáva sa do čajov. Ja som nenašla čaj, takže mám kapsule.

Ja mám s ashwagandou takú divnú skúsenosť. Brala som tri mesiace akýsi poľský preparát pre športovcov, pretože som trpela chronickou únavou. Ani po tých troch mesiacoch som na tom nebola lepšie – skôr naopak, moja únava sa ešte prehĺbila. Neviem, či to bolo zdrojom alebo moje telo na ashwagandu nereaguje, ale teraz skúšam novú značku a po čase uvidíme. 🙂

Tulsi, bazalka posvätná (Ocimum sanctum). Považuje sa za “kráľovnú byliniek”. Obsahuje terpíny ako cannabis a spústu iných účinných látok. Je to prírodné antidepresívum. Dá sa jesť za surova (listy), alebo sa z nej robia čaje. (Čaj podľa mojej skúsenosti účinkuje okamžite.) Má veľmi jasnú, veselú a mäkkú (ženskú) energiu, pozdvihuje náladu. Včely ju milujú. Používa sa aj ako ochrana domova.

Je dobrá na čokoľvek, možno najširšie používaný adaptogén. Odporúča sa dávať si ju denne. Ja som ju preto začala dopĺňať do môjho gotu kola čaju, ale tie dve chute sa nejako nemusia a trpká gotu kola preráža sladkastú chuť bazalky.

Ak máte zasadenú bazalku, každý deň požuvajte pár listov. Úžasne osviežuje dych. Používa sa na očistu, ale má aj skrášľujúci účinok a prispieva k dlhovekosti.

Adaptogény majú aj psychotropné účinky – napr. reishi vo veľkom množstve. Huby bývajú vysoko alkalické, takže pomáhajú znižovať prekyslenie organizmu. Podobne chaga (čaga).

Nervíny

Nervíny sú skupina byliniek, ktorá má špecifický účinok na nervový systém – niektoré pomáhajú so spánkom, iné pomáhajú relaxovať, ešte iné dodávajú energiu. Sú aspoň také dôležité ako adaptogény a tonizujúce byliny.

Náš nervový systém je ešte stále celkom neprebádaný a vedci sa snažia odhaliť, ako funguje mozog či nervy. Ešte stále nevie nikto vysvetliť, ako dokážeme robiť vedomé myšlienky. Nervový systém je naše napojenie na prostredie, ale súčasne aj podmieňuje, ako fungujeme vnútorne.

Nervíny fungujú dobre pre horúce a suché mysle a dnes ľudia majú veľa horúceho a suchého v sebe – nepijeme dostatok vody, nespíme dostatočne dlho, tak nám chýba chladivý, zvlhčujúci, výživný nočný čas, počas ktorého si dobíjame baterky pre horúcu, slnečnú časť dňa, kedy sa toho toľko deje v mysli i v tele.

K najdôležitejším nervínom patria kamilky (chamomille), medovka (lemon balm), hloh (hawthorn), ale aj kava (Piper methysticum), šišiak (Skullcap, Scutellaria baicalensis), kozlík (Valeriana officinalis) alebo kofeín.

Kozlík funguje ako tlmič – napája sa na receptory, ktoré prenášajú signál. Je to ako stlmiť príliš hlasno hrajúce rádio – prichádza menej vstupov a to nám pomáha relaxovať.

Niektoré nervíny mávajú uspávajúce účinky, napr. chmeľ, kalifornský mak (Eschscholzia californica) či kozík, iné nám pomáhajú navodiť hlboký, neprerušovaný spánok, napr. mučenka (Passiflora).

Šišiak (Scutellaria, skullcap) stišuje vnútorný džavot. Vyčistí nám hlavu od ustavičného vnútorného monológu a tyranie nutkavých myšlienok, napr. keď sa snažíme zaspať a mozog nám vyhadzuje všakovaký balast z minulosti alebo strachy z budúcnosti. Ale pomáha stiahnuť aj stres z tela, napríklad pri nervóznych tikoch, trasoch (napr. trasenie nohami) a svalových kŕčoch. Jedno aj druhé je v podstate nadmerná energia, ktorú sme absorbovali a nemáme ju ako dostať zo systému von.

Pri zbere sa zbiera horná časť rastliny, nejakých 20 cm, a to v čase, kedy listy sú ešte svieže a kvety ešte nevypučali. Nakladá sa do 40% alkoholu, nechá sa v ňom asi 6 týždňov macerovať, potom sa scedí a dá sa používať. Šišiak je vysokodávková bylina, takže beriete čajovú lyžičku asi trikrát denne. Môžete ho brať po dlhú dobu; čím dlhšie ho beriete, tým upokojujúcejší účinok sa dostavuje. Ale môžete ho brať aj len podľa potreby, pri akútnej úzkosti.

Kava (Piper methysticum) nie je jednoznačná, v niektorých krajinách je ilegálna. Pri abúze môže mať vedľajšie účinky a viesť k zmeneným stavom vedomia. Je to koreň, ktorý sa doslova mága vo vode, aby sa z neho dostali jeho liečivé látky. Funguje dobre pri úzkosti. Keď beriete kavu, myseľ funguje, ale telo relaxuje. Zmierňuje bolesť a oťapuje a používa sa pri ceremóniách.

Sporýš šípovitý (Blue vervain, Verbena hastata, americká verbena) je pre ľudí, ktorí sú na seba nároční dosahovači a perfekcionisti, tzv. Typ A (“aktivita, adrenalín, arogancia, antipatia, agresivita, autonómnosť”). V podstate je pre perfekcionistov toho druhu, že ich už ich perfekcionizmus privádza do zúfalstva, čo chcú stihnúť všetko a dokonale a kladú na seba prehnané, neľudské nároky. Za tým sa totiž skrýva veľká miera úzkosti – čo ak to nebude dobré, čo ak to nebude dokonalé….

Americká verbena to už svojím rastom ukazuje – keď začne kvitnúť, zvyšuje sa jej objem v hornej časti, je tam spústa drobnučkých kvietkov, takže je celá “o hlave” a našich myšlienkach, predstavách. 🙂 Je pre ľudí, čo majú “nohy na vode” a potrebujú ich posilniť – sú preťažení všetkým a potrebujú sa uzemniť a zrelaxovať a začať rozlišovať dôležité a nedôležité. Verbena z nich sníme tlak.

Bylinky pre obnovenie rovnováhy a “toku”

Ak chcete žiť v svete bez stresu, choďte na dvojtýždňovú dovolenku bez elektriny a bez mobilu. Seďte dva týždne na pláži a to dá do poriadku všetky vaše boliestky, pretože nás to prestaví na naše prirodzené, odveké biorytmy.

Alebo potom – oddychovať toľko, koľko len vieme.

Dobrá vec je vanilka. Pridajte si vanilkový prášok do kávy alebo čaju. Vanilka má úžasnú schopnosť meniť váš vnútorný stav. Privoňajte k vanilke – okamžitá zmena nálady. Prináša rýchlo pocit šťastia. Vanilka je o nehmotných alebo ťažko postihnuteľných oblastiach života. Spája sa s bázou mozgu, s časťou, ktorá zodpovedá za staré spomienky – napríklad niečo zaňucháte a prenesie vás to v čase späť do doby, kedy ste boli ešte deti. To je pôsobenie vanilky. Chémia vanilínu je veľmi podobná na adrenalín, meskalín či ecstasy; chemicky je blízko príbuzný s ecstasy a tak prináša podobné extatické pocity.

Pri strese dochádza k prekysleniu organizmu. Prekysľuje nás už len samotný stav stresu a na to si navrch ešte dáme kávu, čím to zabetónujeme. Tak si do nej aspoň dajme reishi alebo čokoľvek iné – káva je “dopravný prostriedok”, tak ju môžeme obohatiť o hocijakú bylinku, ktorá nám s ňou ide – prášok alebo tinktúra (kvapky) – čokoľvek, čo sa nám hodí.

V tomto dieli hovorili herbalisti David “Avocado” Wolfe, Jake Paul Fratkin, Karta Purkh Singh Khalsa, Susanna Raeven, Tieraona Low Dog, Doug Walkon, Rosemary Gladstar.