Keď sme dlho hladovali a objavíme šancu, často sa na ňu vrhneme so všetkým elánom, akého sme schopní 😉 . A nie vždy je to v  náš prospech  – väčšina šancí chce, aby sme ich uchopili zľahka a postupne rozvíjali, nie aby  sme ich zdrapili pod krk a triasli nimi tak dlho, až sa zhmotnia… Priveľká intenzita v začiatkoch nedovoľuje, aby sa veci vyvíjali  prirodzeným spôsobom, a neskôr vedie k sklamaným očakávaniam!

Nastáva doba, kedy sa začínajú objavovať šance. Pristupujme k nim pozvoľna – už to, že ich vnímame, značí,  že sú tu pre nás… Pristupujme k nim bez obáv a bez úpornosti. Našimi predstavami sme možno vybičovaní vziať ich útokom – ale spomeňme si, že aj to najväčšie víťazstvo sa  deje krok po  kroku. Ak  budeme konať uvážlivo, naše aj drobné snahy nám Univerzum vráti zosilnené. A ak dočasne stratíme orientáciu a nebudeme vedieť, po  ktorej šanci siahnuť ako po prvej, malá rada  – kým sú šance nové a kým na ne ideme zvoľna,  môžeme ich pokojne rozohrať viacero a venovať pozornosť tej, v ktorej  to momentálne napreduje najrýchlejšie… Potrebujeme na vlastnej  koži pociťovať, že sa nám veci hýbu vpred –  a ak nie  práve vec A, tak potom vec B alebo vec C! Všetko  jedno – napredujeme!

Pretože dôležitá nie  je konkrétna vec,  ale náš pocit, ktorý nám prinesie.  🙂