Na to, aby sny rástli, potrebujú umiernenosť, nie obrovské výkyvy… Potrebujú, aby sme ich zasnívali, naplnili emóciou, odovzdali Univerzu a potom sa k nim s vďačnosťou vracali ako k peknej spomienke na budúcnosť. 🙂 Nie stále sa Univerza dopytovať, kedy nám ich už naplní… To dopytovanie je totiž prejav nedôvery – a nedôvera značí, že pre nás existuje rovnako platná aj možnosť, že by naše sny mohli nevyjsť!

Ak sme snu už odovzdali našu plnú emóciu, vracajme sa k nemu vždy z pocitu radostného, dychtivého očakávania. V zhmotňovaní sme v partnerstve s Univerzom – a teraz potrebuje Univerzum čas a priestor pre to, aby k nám dostrkalo vhodné vibrácie, ľudí, príležitosti a situácie na to, aby sa náš sen mohol premeniť na realitu. A  na to potrebuje byť nerušené našimi obavami,  úzkosťami a pochybnosťami. Keď sadíte semiačko, tiež sa spoľahnete, že ak urobíte všetko na svojej strane (napr. dáte ho do výživnej pôdy a nezabudnete ho zalievať), príroda urobí svoje a ono vzklíči… alebo ho chodíte každý deň vyhrabávať, či už nepúšťa korienky? 😉

Niekedy nám je ťažko len tak sa “spoľahnúť” – ale inak to nejde. Čakanie nikoho nebaví, ale vieme si ho spestriť tým, že budeme snívať s otvorenými očami o tom, ako sa nám naša túžba už naplnila a aký úžasný pocit to pre nás je… Nedovoľme, aby nám zdanlivo nehybná súčasnosť zaclonila výhľad na úžasnú budúcnosť! Čokoľvek sme si priali – na pozadí sa to práve zhmotňuje… a ak sa lepšie prizrieme, odhalíme prvé náznaky už aj v súčasnej realite!

Ponorme sa do vďačnosti a radostného očakávania. Nielenže sa cítia lepšie ako netrpezlivosť a pochybnosti, ale k nám aj rýchlejšie prinesú to, na čo upierame svoj vnútorný pohľad.