Nasledovné je  výpisok z Boba Frissella You Are a Spiritual Being Having a Human Experience:

Dimenzie sa vzájomne prekrývajú. Žijeme v tretej dimenzii, ale aj práve teraz všetky ostatné dimenzie na Zemi existujú simultánne a vzájomne sa prelínajú jedna cez druhú, akoby boli všetky súčasne v tom istom mieste. Každá vyššia dimenzia v sebe zahŕňa nižšie dimenzie a ich prejavy a pridáva k nim nové uhly pohľadu, akoby sme niečo presné odrazu videli v inom, širšom kontexte.

Tretia dimenzia, v ktorej v súčasnosti žijeme, je najnižšia úroveň, na ktorej dokáže vedomie nadobudnúť formu inteligentného, zodpovedného života.

Okrem tretej dimenzie žijeme ešte aj na druhej úrovni vedomia (ale o tom až nabudúce, aby sme z toho nemali jeden obrovský guláš). Zatiaľ len toľko,  že práve na tejto úrovni úplne chýba povedomie jednoty so zvyškom existencie. Nevnímame ju a ani ju nevidíme – okrem vzácnych okamihov, kedy máme zmenený stav vedomia. Svet vnímame ako svet oddelených vecí a bytostí, ako dualistický svet: svet rozdelený/polarizovaný na veci, ktoré nám prídu “dobré” alebo “zlé”. A vnímame ho ako absolútne zavrznutý v takom režime času,kde veci zdanlivo existujú istú dobu a potom sa stratia.

Každá dimenzia existencie je usporiadaná  do svojej podoby jednou vlnou – jedinou vibráciou, ktorá poskladá a udržiava pri živote tú vonkajšiu formu reality, akú vnímajú všetky bytosti žijúce v tejto dimenzii. Táto vlna (vlnová dĺžka) je ale v princípe vytváraná bytosťami žijúcimi v tejto dimenzii. My ako vysielače vydávame istú vibráciu a tá sa skladá do toho, čo vnímame ako “realitu” – skladá sa do “našej dimenzie existencie”. Ak chceme zmeniť dimenziu, ktorú vnímame, potrebujeme zmeniť základnú frekvenciu, ktorú vysielame. Keď ju zmeníme, začneme si uvedomovať frekvencie iných dimenzií.

“Oblasť univerza, ku ktorej patríme, je organizovaná ako hudobná stupnica: má svoje “oktávy”, v ktorých najvyššia “nota” opakuje na vyššej frekvencii základnú frekvenciu najnižšej “noty”.”

Najvyššia nota danej “oktávy” je súčasne najnižšou notou nasledovnej “oktávy”.

Existuje 12 hlavných vrstiev dimenzie (=hlavných “tónov” v danej dimenzii) a medzi nimi ešte existuje celé spektrum mikrotónov,  ďalších 12 špecifických “nôt” medzi každými dvoma tónmi. Takto sa melchizedekovci (ako “Melchizedeka” označuje Frissel bytosť so schopnosťou voľne sa pohybovať medzi týmito “notami”, napr. zakladateľa učania Drunvala Melchizedeka) dopracovali k 144 vrstvám.

Priznávam sa, ja tieto “veľmi presné” údaje pre veľmi nepresný svet beriem s veľkou rezervou, ale v podstate je jedno, koľko tých vrstiev je, ak sedí princíp – a ten mi sedí s tým, ako to poznám zo svojich pochôdzok. Moja výhrada je,  že na to, aby ste niečo mohli kategorizovať, potrebuje to mať presné a pevné hranice – a to tieto vrstvy nemajú. Preto potom potrebujeme dvanásť medzitónov a ešte celú škálu mikrotónov, ktoré “modifikujú alebo dodávajú farbu dvanástim základným rovinám” 😉 , aby sme dali presne vymedzený opis nevymedzenej formy. Príde mi to ako snažiť sa bójami “vykolíkovať” na hladine oceánu meter štvorcový, kde bude stále “tá istá voda”. 🙂

Ale ideme ďalej:

Ako sa  vyvíjame ako vedomé bytosti,  vzostupujeme na vyššie a vyššie vrstvy dimenzií, teda dosahujeme širšie a širšie uhly pohľadu na našu realitu – a dostávame sa bližšie a bližšie k vnímanie jednoty celej existencie, ktorá ich tvorí.