Keď sa Univerzum stará

V posledných dňoch zažívam, že sa Univerzum stará. Nedávno som pri ktorejsi meditácii identifikovala, že nemám nepriateľov – pretože mám Univerzum… Náš vzťah je značne napätý až protivnícky. Bojujeme.

Alebo lepšie – bojovali sme.

Keď som identifikovala, že Univerzum je môj nepriateľ, začali sa diať veci. Celkom nenápadne a postupne, ale bola som vystavená synchronicitám. Keď som si ich nevšímala, preplesk zosilnel. A je to deň-dva, kedy bol taký dokonalý, že som nakoniec musela kapitulovať

Začalo to tým, že som si kúpila malinkú veľkonočnú dekoráciu, aby som trochu osviežila  svoj život. Znalá mačiek som ju umiestnila rozumne, mimo ich dosahu… som si myslela. 😕 Netrvalo ani 24 hodín, a dekoráciu totálne zničili. To, čo mi robilo radosť, ležalo roztlčené na zemi – už len na vyhodenie.

Niečo vo mne sa zlomilo. Prichodila som si taká bezmocná zjednať ako-tak únosné podmienky sama pre seba… Navrieskala som a vyhlásila som im, že pre mňa za mňa nech aj skapú – že ich už nechcem a že to bola najhoršia myšlienka, vziať si ich k sebe! (Aby ste pochopili, roztlčenie dekorácie bola už len posledná kvapka v ten deň a začalo to neovládnuteľnými bitkami navzájom, kedy som bola nútená ich pozatvárať na niekoľko hodín do oddelených izieb.) Mačky sa zdekovali, lebo by som ich bola nebodaj pozabíjala, a ja som dostala fyzické prejavy. Celkom mi ochrnula tvár. Nevedela som s ňou poriadne hýbať.

O pol hodinku som šla k počítaču a pokúsila som sa cez meditáciu vyvážiť, aby ma netrafil šľak cez noc. Vtedy mi prišla správa od jedného mládenca. Ďakoval mi, že som mu pomohla a že sa mu nakoniec podarilo nájsť si vytúžený vzťah… Pracovali sme na tom už dávno, ale odrazu ma zahrialo pri srdci a na sekundu som bola schopná vypotiť aspoň aký-taký úsmev.  A uvedomila som si, že Univerzum mi práve podáva zmierlivú ruku.

Nato som šla spať. Snívalo sa mi, že sme boli trénovať nejakú firmu, kde riaditeľ bol veľmi podivná osobnosť a cez hypnotícké sugescie manipuloval svojich ľudí. Zmanipuloval ich do tej miery, že začali na mítingu tancovať – vyzval ich, aby vytvorili dvojice a tancovali. Ja som sa znechutene odsunula do najvzdialenejšieho kúta, ako že “bezo mňa, súdruhovia”, ale celá zhrozená som sledovala, že môj racionálny kolega tomu podľahol tiež… A ako som ich sledovala, odrazu sa ku mne priplichtila nejaká baba, že či nebudeme spolu tancovať. Bola taká mäkká, neagresívna, presne ten správny materiál na manipuláciu!

Vyšla som z miestnosti. Ona za mnou. Chodila som po chodbách a snažila sa uniknúť jej, ale ona stále za mnou. Aj by som ju bola poslala do čerta, ale bola taká slušná a utlačená, že som to nedokázala preniesť cez srdce… Nakoniec sme aj tak hore-dole po schodoch skončili v  tej istej miestnosti, odkiaľ sme vyšli a kde si ľudkovia tancovali ako zmyslov zbavení.

Zaujímavé je, že som sa potom videla sedieť v opačnom kúte, vedľa mňa kolega a ten riaditeľ, ale už nebol manipulátor. Všimli sme si, že po budove behá Votrelec a chytá ľudí (ešte ich zatiaľ nezabíjal, ale vedeli sme, že ich chytá presne kvôli tomuto). Tak sme sa zobrali a utekali sme niekam do pivnice, kde mal Votrelec svoju dielňu – a tam sme sa zabarikádovali, hoci nám bol v pätách. Dvere držali, tak sme začali vymýšľať, ako uniknúť a ako varovať a zachrániť ostatných.

Našli sme malé zamrežované okienko a mreža v ňom bola vskrutkovaná do rámu, tak sme ju malými skrutkovačíkmi spolu s riaditeľom uvoľňovali, kým môj kolega nás metodicky usmerňoval 😉 . Šlo to ľahko. Potom sme mrežu vybrali.  Votrelec fučal za dverami a búšil o ne. Okienko bolo dosť veľké, chlapi  mi pomáhali vyliezť von a vedela som, že bez problémov vylezú aj oni, ale všimla som si jednu z mojich mačiek a tú som tam nemohla nechať, takže som vyložila najprv ju a potom som sa nechala vyteperiť von. Chcela som vytiahnuť aj ich, ale povedali mi, že radšej nech bežím zavolať pomoc – nejakého pána  Fridrichovského. (Nikoho takého nepoznám.) Vzala som Pupsinu a bežala som pomedzi rodinné domy, ale vedela som, že oni sa dostanú von. Nevedela som, kde býva pán Fridrichovský, tak som zazvonila pri prvom z domov a tam mi povedali. Vedela som celkom presne, kam ísť a že pán Fridrichovský dovedie pomoc a Votrelca zlikvidujú.

Keď som sa zobudila, najprv som skúšala, že ktoré časti zo mňa ktorá postava stelesňuje, ale potom mi došlo, že správa bola totálne priamočiara – ty svoje mačky potrebuješ a nenecháš ich skapať. Tak som vzala na vedomie, ale trvalo ešte asi pol dňa, než sa mi tvár rozhýbala a než som bola schopná hovoriť a vyhladkať si ich.

Ale pochopila som, že ma Univerzum nasmerováva na správnu koľaj.

Na večer toho dňa som mala naplánovaný seminár s Robertom Betzom. Nevedela som, k čomu bude, ale už chvíľu som ho nepočúvala a tak som sa prihlásila. Keď som sa naň chystala, všimla som si tému: hnev a bezmocnosť.

🙂 Už som sa chytala. Univerzum sa postaralo.

Robili sme počas seminára meditáciu ku koreňom nášho hnevu a bezmocnosti. Betz to viedol istým spôsobom,  ja som už zvyknutá na vyššiu rýchlosť, tak som ho počúvala len na pol ucha. Šla som do situácie, kde som hnev a bezmocnosť cítila v detstve. Bolo to, keď susedovie chalan mojej obľúbenej bábike atramentovou ceruzkou na čelo nakreslil krížik. Plakala som ako blázon, zúrivá a bezmocná z toho, že to už nedokážem zvrátiť, a dospelí okolo mňa sa len uškŕňali a nebrali ma vážne…

Len čo som situáciu zachytila, vedela som, čo treba urobiť. Šla som k svojej malej Helenke a tíšila som ju. S tým, že budeme plakať obe, pretože tú situáciu nedokážem zvrátiť ani ja a nikto na svete. Zle sa už stalo a neodstane sa.

Okrajovo som zachytila, ako nás Betz inštruuje pozrieť sa na pocit, ktorý pod tým hnevom je – a že to bude bezmocnosť. Lenže ja som sa pozrela a bol to smútok… Ľútosť z nezvratného poškodenia. Bolesť. Mali sme ju niekam lokalizovať. Okamžite mi prišli horné časti pľúcnych lalokov a hrdlo (na predchádzajúcom seminári v ten deň sme spievali a ja som zo seba nedokázala vytlačiť hlas, ako mám hrdlo uzavreté). Potom sme jej mali dať farbu. Napodiv, bola to pruská modrá, farba, ktorú mám  rada. Betz nás vyzval pozrieť sa, čo všetko je tou farbou zasiahnuté – a v podstate bolo modré celé moje telo až do polovičky tváre. Niekde pod ušami tá línia končila a oči a mozog boli normálne. (A nepýtajte sa ma na význam, pretože ho nepoznám.)

Tak som nejako ten smútok a zlosť a bezmocnosť presvecovala a skutočne sa mi uľavilo. Univerzum mi pomohlo vysporiadať sa s niečím, čo ma trápilo už roky. 🙂

Ale tým sme ešte neskončili… Na druhý deň som našla pozvánku na seminár s Christie Marie Sheldonovou. Kedysi som ju mala rada, asi pred mesiacom som bola na inom seminári s ňou a tam mi liezla tak kvalitne na nervy, že som sa rozhodla neprihlásiť sa na tréning s ňou… Tentokrát som začiatok seminára zmeškala o nejakých 15 minút, pretože som úradovala, ale naskočila som v pravom okamihu a baba bola úžasná. Pred chvíľkou som seminár skončila tým, že som sa prihlásila na ďalší tréning. 🙂

A v tomto okamihu už nemôžem poprieť, že ma Univerzum v tieto dni držalo za ruku a viedlo tak, aby som sa čo najmenej otĺkala. Počas seminára s Christie Marie Sheldonovou som totiž prelomila ďalšiu z mojich bariér – pustila som si Gabriela bez výhrad do svojho energetického systému. Doteraz som fungovala ako “pridružený celok”, ale dnes sme cez seba preháňali energiu a ja som si povedala, že prečo by to nemohla byť tá jeho, a pozvala som ho – a okamžite som to aj cítila. Prelomila som konečne pocit oddelenosti od Krídlatých. 🙂

Zjavne ma bolo treba najprv vyzúriť na úroveň infarktu, aby som toho bola schopná.

Navyše sa počas seminára hovorilo o škále ľudských emócií, ktorú práve spracovávam pre budúci projekt Spínače osudu, takže som dostala doplnkové informácie a svieži pohľad na vec. A viete, ako sa nový tréning volá? Presne ako to, čo plánujem ako jeden z budúcich projektov: Love Or Above (u mňa slovenský názov Programujeme svoje vnímanie), a kde si  práve hromadím nástroje, ktoré doňho začlením. 🙂

Takže som prihlásená na nové vzdelávanie. Teraz otázka pre tých, čo už v minulosti mali záujem o samoriadenú vzdelávaciu skupinu: kto by ste sa pridali? Bude to len v angličtine, pretože je v tom hodne meditácií a ja to nestrihnem spracovávať. Aby ste vedeli, o čom to bude, dávam sem nahrávku, v ktorej Christie Marie Sheldonová hovorí o nástrojoch, ktoré sú súčasťou tréningu:

Aspoň zistíte, nakoľko by ste rozumeli. 🙂

Ak ste niektorí zamontovaní do inej SMLG a máte chuť sa radšej preradiť sem, stačí mi dať vedieť, pretože viem, že niektorí ste radšej chceli energetickú prácu a nie to, v čom som nasáčkovaná momentálne.

A kto chcete, môžete môj sen použiť ako materiál pre analýzu a trénovať významy snov. 😉

8 thoughts on “Keď sa Univerzum stará

  1. Heli, sen je zajímavý a vtipný, ale mám potíže určit kdo je kdo, na tom jsem se zasekla …..k významu snu jsem se tedy nedostala. Máš v plánu se s ním víc zaobírat, popřípadě význam zveřejnit ?

    Liked by 1 person

      • Fajn, nikto sa do toho nepustil, takže moje interpretácie:

        Vychádzala som z toho, že väčšina postáv vrátane Votrelca budem len ja, nejaké moje aspekty. Kolega nie, ten je sám sebou – a on je také moje “bralo v príboji” a je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa správa. Neviem presne, kto by bol ten riaditeľ – s ničím u mňa sa mi to nespája, ale keďže som k nemu cítila spočiatku odpor, tak to bude asi nejaká moja stránka/vlastnosť, ktorej idem po krku. 😉 (Rátam, že najskôr moja “výkladná skriňa”.)

        Je zaujímavé sledovať, ako som sa cítila, keď prišlo na “tančeky”. Pre mňa je to neobvyklá situácia a reagovala som tým, že som sa z nej stiahla až vzdialila – nechcela som pristúpiť na 1. emocionalitu, 2. pravidlá niekoho iného a 3. neužitočnú, neracionálnu aktivitu (hoci som si uvedomovala, aký pocit spolupatričnosti to v tých ľuďoch vytvorí a že práve preto to ten chlapík robí – aby odviedol pozornosť od niečoho iného. Dať ľuďom “chlieb a hry” a oni sa nebudú zapodievať problémami a ešte aj budú oslavovať toho, kto ich manipuluje).

        A z toho mi teraz vyplýva, že to celé môže byť moja reakcia na Trumpa (ktorý mi zásadne a dôkladne hýbe žlčou; otázka je, že prečo, keď nie sme v kontakte) a jeho oportunistické kecy. (Nie; “kecy” je emotívne slovo. Reči. Vystúpenia. Whatever. Prečo prezidentov nedodávajú s vypínačom zvuku? A obrazu? A vôbec?)

        Späť. Votrelec/Alien je zjavne moja zúrivosť. Bezuzdná, neovládateľná, ničivá a zákerná. Túto zákernosť som si uvedomila až vďaka snu; doteraz som ju brala prvoplánovo, lenže má v sebe prvok zákernosti – cez ňu ma Sen planéty/prostredie drží v pocite malosti a bezmocnosti. Keď si zúrivá, vypneš mozog a nekonáš tak, aby sa to zúročilo. Konáš bezhlavo, biješ – a nič nevyriešiš. Takže pred zúrivosťou sa treba zavrieť do dielne s náradím a začať niečo robiť. Začať meniť. Vyšraubovať mrežu, o ktorej sa obvykle predpokladá, že je napevno – ale len čo sa na ňu pozrieš bližšie, objavíš šraubičky… a ide sa na slobodu! Každý, všetci, pretože to okienko bolo dostatočne veľké a chlapi sú dosť silní na to, aby doňho vyliezli aj sami. Nepotrebujú ma; ja idem vopred (s mačkou, čo je asi symbol mojej duše a emocionality) a zjednám pomoc. 🙂 Čo to vraj podľa anjelských som? Skaut. “Rekognoskátor terénu”. Ten, čo uteká po pomoc.

        Zaujímavá je tá baba, čo so mnou chcela tancovať. Obávam sa, že to je moja mäkká, poddajná vovychovávaná stránka, ktorej opakom je ten Votrelec… Votrelec vstúpil na scénu až potom, keď sa babe nedostalo toho, čo chcela… Takže rátam, že moje vnútorné dieťa dokáže na seba nabrať dobre drastickú podobu, keď si chce prísť na svoje!

        Čo som ešte nekomentovala? Aha, toho môjho kolegu, ktorý sa nechal zviklať. Mne situácia nesedela a nevoňala a on, ktorý predstavuje to moje bralo v príboji, nakoniec podľahol… Pocit nechápania, bezmocnosti, pokus o útek (ktorý nevyšiel). A len čo pokus o útek nevyšiel, odrazu manipulátor prestal manipulovať a kolega sa znova stal bralom v príboji. Keď nespadnem do emocionálnej vývrtky, vznikne okolo mňa oveľa príjemnejšie prostredie, ktoré mi umožňuje racionálne konať. 🙂

        A potom ten pán Fridrichovský. To meno som jednoducho musela niekde začuť alebo vidieť. Tá dedina bola dedina, kde som trávievala svoje letá, ale tam nijaký pán Fridrichovský nebýval, zato platilo presne to, čo nastalo – ak ste sa spýtali, vždy sa našiel niekto, kto vedel.

        A teraz ešte raz, lebo toto mi došlo, až keď som to písala: “ak ste sa spýtali, vždy sa našiel niekto, kto vedel”. To priamo súvisí s mojím najbližším nasmerovaním “späť medzi ľudí”. (Nie že by sa mi to páčilo – ale ak to znamená, že drzý, zákerný Votrelec dostane konečne po papuli, tak prečo nie? 😛 )

        Liked by 1 person

      • aha, tak já jsem vycházela z variant, že kolega i ředitel znázorňují světlou a temnou stránku jedné osoby, tedy, že ředitel, kterého neznáš je kolegův stín, třeba sis ho u něj ještě nevšimla a sen je kompenzační k obdivu nebo idealizování, kolegy. Jakoby jej polidšťoval.
        Pak jsem ještě rozvíjela variantu, že manipulátor a kolega jsou podvojným aspektem tvé mužské části, která je zpočátku více ovládající, manipulativní, ale po nějaké změně, se proměnil na spolupracujícího.

        Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.