Cvičenie: “Univerzum je láskavé a dobromyseľné”

Dnes vám idem porozprávať o svojom najnovšom experimente. Vyhrabala som si knižku, ktorá je určená pre ľudí ako ja – prehnane racionálnych, veriacich až vtedy, keď si o danú vec “rozbijú ňufák”.

Kniha začína krásnym opisom, ako sme maloverní a vďaka svojej obmedzenej ochote vnímať čokoľvek okrem nepriateľského sveta a príkorí sa ochudobňujeme o všetky zázraky… A uvádza cvičenia, ktoré to majú korigovať.

Mám obrovskú ochotu to korigovať. Povedala som si, že to, čo sa mi prihodilo s anjelmi, nemienim nechať skresľovať moje vnímanie. Takže som plná nadšenia šla na prvé cvičenie.

Toto cvičenie trvá 48 hodín. Jednoducho poviete Univerzu, že od neho čakáte nejaký pozitívny signál, ktorý ako signál aj rozpoznáte, že vám urobí niečo dobré, nečakané. A potom 48 hodín idete a hľadáte nečakané “požehnania”, ktorými vám dáva najavo, že vám drží chrbát.

Tak som pred tromi dňami vyštartovala svoj experiment. Viem, že keď Univerzum predvedie biceps, uverím v existenciu veľkej, podporujúcej sily mimo mňa. Teším sa na to, čo mi prinesie.

Prvý deň bol úplne úžasný. To vytešovanie sa ma ladilo do veľmi zmierlivej nálady, kedy som si všímala prevažne dobrú stránku vecí. Prišiel jeden kuriér a doniesol mi očakávaný balík. Prišiel druhý kuriér a doniesol mi balík, o ktorom som už vedela, že je na ceste, ale čakala som ho až o mesiac. I potešila som sa, ale ani jedno nespadalo do kategórie “nečakané“. Tak som bola trpezlivá a dala som tomu ešte aj ten druhý deň.

Aj druhý deň bol zmierlivý a plný radostného očakávania – len sa akosi nič nedialo. To som ešte nevedela, že môžem byť rada, že sa nič nedeje…

Ku koncu dňa sa začali kopiť problémy. Toto a hento. Ale ešte stále som bola plná radostného očakávania a tešila som sa, čo mi Univerzum predvedie.

Večer som vyšla na balkón. Na záhrade mám solárnu lampu, ktorá má vyrezávaný cylinder a večer vykresľuje na zemi vzorec. Rada sa na ňu pozerám… Tak som sa šla pozrieť aj večer.

Lampa svietila, ale z času na čas akýsi divný tieň zakrýval obrazce.

Chvíľku mi trvalo, než som pochopila, že do lampy vletel komár alebo moľ a teraz tam lieta a vrhá tieň. Nečakané a zábavné (aspoň pre mňa, menej už pre toho moľa), ale nie veľmi pozitívne.

Ešte mi zostávalo trochu času do rána budúceho dňa.

Šla som spať a snívalo sa mi. Bol to prvý sen po možno roku. Vzala by som to ako “pozitívne” a rozhodne i “nečakané”, keby… keby ten sen nebol nočná mora.

Takže 48 hodín prešlo bez toho, aby mi Univerzum manifestovalo svoj dobrý úmysel a že mi drží chrbát.

Ešte ráno na záhrade som nad tým uvažovala, že ak to bol signál od Univerza, čo mi tak asi hovoril… Že mu nestojím za to? Že mi zvysoka nepoviem-čo na hlavu?

Prestala som byť “negatívna” a pozrela som sa na to triezvo (=tou hlavou, ktorá má Univerzum v zuboch): naplnili sa mi len tie veci, ktoré som sama vyštartovala. Nič nečakané, nič také, o čo by som sa nebola postarala sama.

Hovorí mi tým Univerzum azda, že ak sa nepostarám sama, ono mi nepomôže?

S týmto vedomím som pripustila, že možno som divná a idem experiment pre istotu zopakovať – tentokrát ale len na 24 hodín. Tak som Univerzum požiadala o príjemné nečakané prekvapenie.

Pokazila sa polievacia hadica, elektrika slnečného kolektora a vylomila som si zub.

Takže, milované “dobrosrdečné” Univerzum “plné hojnosti”, ktoré “mi podrží chrbát”, zdravím. Dokázalo si mi, že sa mi staráš akurát tak o prísun príkorí. A ja som si zrátala svoje roky a zistila som, že ťaháš za kratší. Ešte ma chvíľku zlosti. Už nemám dokonca ani chuť nakopnúť ti prdelku. Rob si, ako dokážeš; ja urobím to isté. Už si proste dovegetím. Tvoje negatívne prekvapenia budem brať za chodu a riešiť ich ako doteraz. Už viem, že od teba nepríde nič dobré; tak ma skús zaskočiť. Alebo sa venuj radšej niekomu, koho máš menej v zuboch ako mňa – nech ti nekradnem svojou existenciou tvoj drahocenný čas.

Hovorí sa tomu zákon rezonancie: budem si o tebe myslieť to, ako čo sa mi budeš predvádzať. A teraz je loptička na tvojej strane. Ber alebo nechaj tak – je to jedno.

Prichodí mi to, ako keď som po štvrťroku znova prehovorila s Gabrielom a vecne som sa ho spýtala, na čo ho môžem po všetkých tých klamstvách ešte použiť. Viete, čo? Urazil sa . A Starý Muž (= “Otec”) hneď nabehol a začal rozprávať, aká som a ako sa správam. Mal smolu… Použila som celé svoje neurolingvistické programovanie na to, aby som 1. sa nenechala rozhodiť a 2. jemu ukázala, že sa ma v kuse snaží vmanipulovať do pocitu previnenia. A tento pocit som s vďakou odmietla.

Ak sa ku mne niekto nedokáže správať partnersky, nemusí sa správať vôbec. A je jedno, či je to personifikácia “anjela” alebo beztvaré Univerzum.

Ale od vás by som chcela predsa len spätnú väzbu. Vyskúšajte si to 48-hodinové cvičenie a napíšte mi, či Univerzum zareagovalo na vás – a ako… Nech viem, či je chyba v ezoterickej predstave o Univerze alebo vo mne. 🙂

P.S. z 28. 7. 2019: Aspoň to snívanie pokračuje. Zasa samé horory, ale aspoň už znova snívam. Možnože to bol ten “dar”. Teda – rozhodne bol, ako ho za dar vyhlásim. 😛 To je spôsob, akým “moje” Univerzum funguje – že musím spätne preinterpretovávať a prekrúcať tak dlho, až dostanem potvrdenie, že sa o mňa stará.

Dobré, dobré Univerzum… zatiaľ mi nezastavilo prívod kyslíka. Stará sa! 😀

Reklamy

8 thoughts on “Cvičenie: “Univerzum je láskavé a dobromyseľné”

  1. No ale veď ten jeden balík Ti prišiel o mesiac skôr ako si ho čakala… Takže sa KONALO nečakané príjemné prekvapenie ! …srandujem – prepáč, dnes som – ako hovoria bratia Česi za “hnidopicha”… Ale vyskúšam cvičenie a dám vedieť 🙂

    Like

  2. Zdravím po dlhom čase. 🙂 Priznám sa, že som tu dlhšie nezavítala, ale som rada, že som späť. Za čas osamote / a v inom prostredí som vyskúšala veľa nového, ale aj návrat ku starým koreňom. Neviem teraz, kde začať (to málokedy viem :D), ale som si istá, že zázraky existujú. Tiež som kedysi chcela skúsiť “experiment”, ale je mi jasné, že takto to nefunguje. Mám dojem, že matematickej dôslednosti Univerza (-tej, ktorá je vlastne pragmatická, a v istom zmysle i nadradenejšia samotnému Univerzu, pretože sa v nej skrývajú osobitné pravidlá a závery+naše okamžité závery aj z týchto pravidiel a záverov), sú ešte rovnako tak nadradené iné pravidlá, ako pravda – tá, ktorú v sebe nosíme. Vlastne sa dá na to nahliadať ako stále na ten istý princíp.
    + som si okrem iného všimla, že často do akej pozície sa postavím ja, hoci aj voči Univerzu, ako taký kontrolór, tak sa potom cítim, že sa správa Univerzum ku mne a podozrieva ma. To len na okraj. Pozície sa vymieňajú. Mimovoľne, ale zvyčajne so silnou odozvou. Reakcie z toho taktiež vznikajú mimovoľne. Povedzme, že si len tak na chvíľu predstavím ako by sa správal niekto, kto dostal ultimátum. V mojom vesmíre by sa správal podráždene. Potrebujem dýchať a mať voľnosť, som rada, ak sa na mňa vedia ľudia spoľahnúť a dôverujú mi bez potreby zištného.
    Pekný deň. 🙂

    Miriam

    Liked by 2 people

  3. …zo starsieho clanku na Eprakone : https://eprakone.org/2009/08/30/loa-zakon-rezonancie-ako-zaklad-magie/
    “Naše myšlienky a emócie určujú, ako vibrujeme – a teda aj čo k sebe priťahujeme.”
    Mozme si hovorit, ze Univerzum je laskave a dobromyselne…jedine co mozme zmenit je nase prezivanie.
    Ladicka, vyladovanie sa …vnimam u Teba, ze na jednej strane sa vyladujes, si radostna, ale Tvoja “večne proces skúmajuca podstata” to prehlusí a vyladenie klesa…a potom idu uz len pohromy. A ten odsek v ktorom pises :
    “Takže, milované “dobrosrdečné” Univerzum “plné hojnosti”, ktoré “mi podrží chrbát”, zdravím. Dokázalo si mi, že sa mi staráš akurát tak o prísun príkorí.” …tu vnimam rozkol..milovane, dobrosrdecne, ale mne davajuce prikoria do cesty.
    Rozkol, ktory si sice zhodnotila po vsetkom co sa stalo ale opatovne si ho tym pozvala k sebe…
    Toto ma zastavilo v clanku u Teba. Mam to aj ja. Pravidelne sa mi stava, ze niekam idem, nieco vybavit, autom. Naplanujem si, skoro vstanem, tesim sa, ze si urobim iny den. Avsak ked sa uz “schyluje” k radostnemu zaciatku cesty, pribudnu do zoznamu dalsie “nahodne veci”, ktore nestrpia odklad a musim ich ist tiez vybavit. Vacsinou idu od mojho muza. A tam uz moja radost klesa a ja sa vratim po ceste domov ako zbity pes. Casto sa pytam seba, “preco si musim vzdy toho tolko nalozit, skuma univerzum moju vydrz, moje svaly, kolko toho este zvladnem?” …a tak sa mi to neustale opakuje. Zrejme by som mohla tieto myslienky od seba uz konecne prepustit…

    Like

    • 🙂 Jednu vec som sa naučila z výskumu. Keď hľadáš dôkaz, tak je to “dôkaz” nielen u teba, ale aj u tvojho nepriateľa, ktorý by ti najradšej odškriepil nos medzi očami… A ak mi niekto poskytuje “dôkazy”, ktoré sú dôkazmi len pre mňa, a to ešte po hodne prácnom prekrúcaní faktov, tak dostane presne to, čo poskytol – nedôveru. 🙂 Aj to je zákon rezonancie. Platí pre všetkých rovnako – a nijaký “Boh” alebo “Univerzum” nemá nárok žiadať odo mňa, aby som dôveru preddavkovala napriek tomu, ako sa správa. Preddavkovala som ju už vtedy, keď som sa rozhodla uveriť, že existuje. Ale ak má existovať takto, tak to som sa rozhodla radšej uveriť, že neexistuje, a uvidím, čo odlišné z toho vylezie. 😛

      Like

  4. krásni moji.. prihlásiť sa a posielať príspevky je momentálne výzva.. neviem či univerzum alebo len moja PC nezručnosť 🙂
    Hela, taký koment som ti napísala.. samozrejme som sa nedokázala prihlásiť..
    a áno .. kto hľadá.. nájde .. samozrejme .. trpezlivosť a očí otvorené..
    a potom … príjemnejšie je zistenie, že veci sadnú ako šerbeľ na zadok .. nech je to už pričinením univerza.. šťastia .. čohokoľvek.. vďaka a ide sa ďalej.. lebo čo iné zostáva

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.